Prezidentská haravara

Všetci spoluobčania pociťujú hlboké znepokojenie nad politickou situáciou v našej vlasti, v ktorej takmer došlo k nanajvýš nezvyčajnému úkazu. Počet politických strán totiž ešte stále vysoko prevyšuje počet nových kandidátov na prezidenta.

03.06.2018 12:00
debata (10)

K zmätku prispieva aj fakt, že súčasný prezident oznámil, že už viac nebude na tento cnostný úrad kandidovať, ba, aspoň ako som vyrozumel, sám sa chce rozpustiť v mnohých spomenutých politických stranách. V nich by mohol pôsobiť ako mocná stmeľujúca emulzia, ktorá ich počet síce podstatne neznižuje, no pritom ich nesmierne posilňuje. Okrem tých strán, ktoré tým akosi oslabuje. Strany predchnuté takouto – pôvodne prezidentskou – vzácnou substanciou potom vraj už samy osebe pôsobia na voličov ako mucholapka. Možno vraj i sám založí samostatnú politickú stranu, čím sa ich doterajší počet iba jemne zvýši.

Podobné snahy o istú formu neformálnej ľudovosti však dnes už ostro odsudzujú organizácie organizované a platené zo Západu.

Samo osebe nie je dnes zakladať novú politickú stranu takpovediac na zelenej lúke nič ľahké, dokonca ani vtedy, ak by táto lúka mohla patriť trebárs len nejakému zubárovi. Preto je v terajšom období každý kandidát na prezidenta nesmierne vzácny a ku každému treba pristupovať nesmierne ohľaduplne, takmer ako ku chorému. Nijaký kandidát totiž nie je celkom istý ani ako kandidát.

Často môžeme byť svedkami, že aj celkom nádejný kandidát to vzdá z nejakých celkom malicherných príčin. Napríklad už len preto, že sem-tam bije ženu. Je to jeho žena, tak čo? Podobné snahy o istú formu neformálnej ľudovosti však dnes už ostro odsudzujú organizácie organizované a platené zo Západu.

Aj keď celkom iné organizácie, napríklad zo Stredného východu, to zase neberú až tak dogmaticky. Kandidát na prezidenta sa tak dnes ocitá v priesečníku kontroverzných ideológií, no s riešením dilemy „biť či nebiť?“ mu už nikto nepomôže. Preto by najradšej strelil pár faciek sám sebe namiesto toho, aby, napriek nejasným podmienkam pomyselnej súťaže, naďalej statočne kandidoval.

Kandidatúru môže ohroziť aj taký fakt, že on sám kedysi alebo tam a tam – hento a toto! Každý má svoje kedysi, každý bol kedysi tam a tam, a každý má aj nejaké hento a toto. To všetko je však pri kandidatúre na prezidenta iba spodok ľadovca. Tá špička, ktorá tento spodok vlastne drží nad vodou, býva často prekrytá špičkami ostatných kandidátov.

Novinári si to pritom vždy uľahčujú. Evidentne nadržiavajú priemerne asi tak siedmim kandidátom a všetkých ostatných spomínajú iba preto, aby sa nepovedalo. Fakticky ich zatláčajú voličskej základni do podvedomia. Napríklad dnes som sa dozvedel, že pribudli dvaja kandidáti, no to, že títo dvaja vôbec kandidujú, primalo ku kandidatúre aj ďalších dvoch. Podľa toho, čo o všetkých štyroch zatiaľ nevieme, zrejme rovnako dobrých. Koľko ich pribudne zajtra, tiež nikto nevie.

Upadať na mysli iba preto, že kandidátov na prezidenta ešte stále nie je dosť, nie je dôstojné budúceho voliča. Jednoduchšie to však nebude. Veď ako múdro svojho času povedal poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Politika? To sú dostihy trójskych koní!“

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #prezidentské voľby 2019