Neoceniteľnou výhodou bola možnosť získať stavebný úver na kúpu alebo modernizáciu bývania za výhodných úrokových podmienok.
Po prečítaní dôvodovej správy schváleného vládneho materiálu však verejnosť získa dojem, že stavebné sporenie bol iba obyčajný „peňazovod“ zo štátneho rozpočtu v prospech ľudí, ktorí to ani nepotrebujú. Takýto názor je pritom značne skreslený. Všetky tri stavebné sporiteľne evidujú aj množstvo sporiteľov, ktorí vzhľadom na nedostatočnú výšku ročného vkladu (t. j. menej ako 1 328 eur) maximálnu štátnu prémiu 66,39 eura v minulosti ani nezískali.
Stavebné sporenie je behom na dlhé trate. Zvyčajne pomáha ľuďom s bežnými príjmami sporiť si pravidelnými menšími sumami na lepšie bývanie.
Druhým bodom vládnej kritiky bol vysoký objem poskytnutých medziúverov týkajúcich sa tých sporiteľov, ktorí na štandardný úver nemali ešte nárok a výhodnejší pre nich by bol hypotekárny úver. Tento argument pritom vôbec nemusí byť pravdivý, pretože úvery stavebných sporiteľní majú v porovnaní s hypotékami výrazne mäkšie nastavené podmienky posudzovania úverovej spôsobilosti žiadateľov. To sa pritom neprejavuje na zvýšení zlyhaných úverov.
Návrh legislatívnych zmien v oblasti stavebného sporenia má viaceré rezné rany. Najvážnejšie je zrušenie tzv. priateľských sporiteľov pre zmluvy založené po 1. 1. 2019, zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu a zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % ročného vkladu sporiteľa. To bude v praxi znamenať, že na maximálnu výšku štátnej prémie bude potrebné v každom roku sporenia vložiť na účet až 2 800 eur. V prepočte na mesiac ide o sumu 233,33 eura, čo si zo slovenských platov nebude môcť dovoliť prevažná časť sporiteľov.
Nehovoriac o tom, že štátna prémia za prvých 700 eur vkladu sporiteľa každoročného vkladu pripadne na poplatky stavebnej sporiteľne za vedenie účtu. Nová verzia stavebného sporenia vzor 2019 nebude vhodná ani pre lepšie zarábajúcich s príjmami nad 1,3-násobok priemernej mzdy, ktorým nárok na jej získanie od štátu vôbec nevznikne. Ako bude potrebné preukazovať, že sporiteľ zarobil menej ako cca 1¤250 eur mesačne, nie je zrejmé.
Stavebné sporiteľne zaznamenávajú v poslednom čase pokles dopytu týkajúci sa uzatvárania nových zmlúv. Dôvodom sú nízke úroky vo fáze sporenia (1 % ročne) a konkurencia v podobe lacných hypoték. Ak do posudzovania výhodnosti stavebného sporenia započítame aj ročný poplatok za vedenie účtu sporiteľa (od 15 do 19 eur) a zosekanie nárokov na štátnu prémiu, zostaneme sklamaní.
Stavebné sporenie je behom na dlhé trate. Zvyčajne pomáha ľuďom s bežnými príjmami sporiť si pravidelnými menšími sumami na lepšie bývanie. Častým príkladom je rekonštrukcia kúpeľne, výmena okien či kuchynskej linky. Štát navrhovanými zmenami ušetrí asi 15 miliónov eur ročne, čo je z pohľadu štátneho rozpočtu zanedbateľná suma. Karty v rukách majú teraz naši poslanci. V prípade schválenia novely tohto zákona v parlamente si môžu pripísať na svoj účet ďalšie Pyrrhovo víťazstvo.