Kultúrne vojny

O vražde medičky Ľudmily Cervanovej vedia všetko a najlepšie jej vrahovia. O ich vine rozhodli súdy. Nezvratne. Vrahovia hľadajú advokátov, nielen tých s certifikátom. Našli ich medzi priateľmi a verejne činnými osobami. Na rozsudku sa tým nič nemení a zmeniť nemôže. Nezmení ho ani verejný diskurz, ani mediálna masáž.

07.06.2018 13:00
debata (10)

Udalosťou v tejto vlečúcej sa traume je nová kniha Martina Hanusa Hra sa skončila. Nie preto, že by prinášala prevratné fakty. Archív v českých Kaniciach je len ďalším kamienkom do mozaiky, presvedčených nepresvedčia. V knihe som nenašla viac ako v dvoch dieloch knihy Petra Tótha Kauza Cervanová, ale zaujali ma dva rozhovory: s Jánom Mazákom a Antonom Heretikom. Nevyjadrujú sa ku konkrétnemu prípadu, ale k dokazovaniu vraždy (Mazák) a forenzným psychologickým posudkom (Heretik) všeobecne. To je obohatenie pohľadov na zločin a trest.

Zločin sa stal, vinníci sú usvedčení, súd vynesený.

Vrahovia však majú rodiny, známych, priateľov – a nevedia niesť vinu. Tak ju vytesňujú. Sú to duševní mrzáci, ich advokáti ešte horší. Diskusie môžu (a zrejme budú) trvať donekonečna.

Zbytočne. Roma locuta, causa finita, hovorí sudca Ján Mazák. Možno si to prečíta aj jeho šéf. Mal by. Anton Heretik vyšetril stovky vrahov, pozná ich psychológiu, hovorí, že v Leopoldove si 80 až 90 percent odsúdených myslí, že sedia nevinne, takže to nie je nič nové. Vinu si, podľa jeho poznania, priznávajú skôr páchatelia menších zločinov. Toto, čo sledujeme, je anatómia chaosu, v ktorom sa darí spochybňovať všetko. V slobodných médiách slobodne pretláčajú svoje pravdy vinníci i obviňujúci, spravodlivosť nastoľujú ako duch nad vodami vznášajúci sa novinári. Z akéhosi dôvodu majú byť oni povolaní ukázať, ako to v skutočnosti je. Veď vieme, súdy sú skorumpované… Výdatne prilievajú olej do ohňa politici – nedajú si ujsť príležitosť vytĺcť aj zo starej kauzy pochybné ovocie. Úbohá Ľudmila Cervanová.

Po víťazstve pravdy a lásky sme sa jedného rána zobudili všetci ako demokrati. Vznikala idea novej ľavicovej strany. Nemala byť iba premaľovaným štítom. Pavla Kanisa a Petra Weissa sa na návšteve vo Vatikáne opýtal kardinál Tomko: Akú ideológiu bude tá vaša strana mať? „My nemáme žiadnu ideológiu,“ odpovedali mu. „No ale to potom rýchlo skončíte,“ poznamenal vyslanec Svätej stolice.

Križiaci pod krížom, komunisti pod kosákom a kladivom, národovci pod dvojkrížom. Každá svätá vojna má nekonečné zástupy mŕtvych hrdinov. A nekonečné zástupy intelektuálov, ktorí do tých vojen povolávali. V opozičných kruhoch dnes vládne jediná idea – poraziť Smer, lebo kradne. Až potom, keď slušní vyženú zlodejov, nastane čas na kultúrne vojny. Dovtedy treba napäť všetky sily. Čaká nás taký slovenský koniec dejín. Ako zo známej knihy amerického filozofa a politológa Francisa Fukuyamu. Z túžby po zhromažďovaní bohatstva sa stane túžba po uznaní. Budeme tu mať nového človeka, narodí sa deň po voľbách.

Ale kde necháme tých, čo si nad každým hrobom dokážu zatancovať svoj odzemok?

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Kauza Cervanová