Túto situáciu dôverne poznám, lebo raz som tiež takto nemal, ba musel som dokonca dve hodiny čakať, kým otvoria zmenáreň. Vtedy to však nehralo až takú veľkú úlohu, lebo jediný, s kým som musel rokovať, bola nesmierne milá dáma na recepcii, ktorá mi vlastne sama od seba v prechodnom období venovala kávu a minerálku. Ale rokovať o jadrových zbraniach v situácii, keď ich síce máte dosť, teda tých zbraní, ale napriek tomu neviete „kde“, no hlavne „za čo“ budete nocovať, je mimoriadne stiesňujúce. Možno viac ako samo rokovanie. Myslím, že to môže byť v istom zmysle oriešok aj pre samotný hotel, ktorý ak preženie sumu za ubytovanie, môže očakávať jadrový úder.
Pravdepodobne to však nebude také zlé, lebo vraj obom to zaplatí Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN). Zaplatí to vraj celkom jednoducho, teda zo zvyšku peňazí, ktoré jej zostali z Nobelovej ceny, keď ju pred časom vyhrala. Rozhodne je to ušľachtilé gesto. Trochu ma stiesňuje, že obe delegácie tam budú musieť jesť a piť, čo nikdy a nijaký pobyt nezlacnilo. Je to však dôležité.
Zo správ z takýchto rokovaní sa zvyčajne dozvieme iba podrobné obedové menu, ktoré je zvyčajne v rozsahu takého stredne veľkého kufra plného „gastráčov“. Čo robiť, je to dlhodobá tradícia. Výstižne ju charakterizoval už český spisovateľ Jaroslav Hašek, keď sucho konštatoval, že „dobrá gazdiná pripravuje hostinu podľa vzoru diplomatických hostín, pri ktorých sa automaticky počíta jeden vôl na osobu“.
Často býva okrem samotného jedla do najmenších podrobností opísaná uniforma upratovačiek. Všetko ostatné sa, prirodzene, stáva predmetom podnetných konšpiratívnych teórií. Keby delegácie pri podobných príležitostiach napríklad vôbec nejedli a keby im nikto neupratoval, vlastne by sme sa o rokovaniach nemohli ani nič skutočne dôležité dozvedieť.
Hostia vraj budú mať k dispozícii aj dve golfové ihriská a plno iných zábavných taľafatiek, keby ich rokovanie nebavilo. V princípe ide o to, aby rokovania nepripomínali reláciu O 5 minút 12 v našej televízii. Napríklad tú, kde poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová chcela argumentačne prevážiť exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Takýto spôsob rokovania by hráčov inak vcelku pokojného golfu mohol dosť rušiť.
Myslím si, že singapurský summit bude napokon úspešný. Dá sa to usudzovať aj z toho, že každý z oboch vrcholných predstaviteľov sa chce po rokovaniach stretnúť v priebehu roka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Keby to nešlo, azda by to obaja nespomenuli? Jadrové zbrane sú však jadrové zbrane. Nuž pravdepodobne nielen štátnikom, ale najmä nám všetkým pri summite treba držať palce!