Betónovanie penzijného veku

, 11.06.2018 17:00

Politický zámer zabetónovať vek odchodu do dôchodku ústavným zákonom sa stal májovým hitom verejnej diskusie. Olej do ohňa prilievajú najmä politici, ktorí sa z tejto témy snažia vytĺkať politický kapitál. Tí, čo budú rozhodovať o zastropovaní penzií v parlamente, sa s takouto otázkou vo svojom osobnom živote netrápia.

Ich vypočítané penzie tak ako doterajšie príjmy, najmä pri kombinácii rôznych funkcií a pracovných zmlúv, nízke nebudú.

Na Slovensku aj v Čechách odchádza podstatná časť ľudí do penzie, len čo je to možné. Udržať ľudí na pracovnom trhu si vyžaduje širšiu odbornú diskusiu ako handrkovanie o tom, či zamestnanec alebo živnostník vydrží pracovať do 64, 65 alebo 67 rokov. Naviazanie veku odchodu do dôchodku na predlžovanie života v podmienkach Slovenska má svoje opodstatnenie. Ale zamýšľať sa nad tým, či v roku 2050 budú ľudia odchádzať do penzie o štyri roky neskôr, ako je to dnes, nemá zmysel.

Skôr by sme sa mali zamýšľať nad tým, či životné náklady nebudú v budúcich dekádach rásť výrazne rýchlejšie ako výnosy dosahované v penzijných fondoch. Nezodpovedaným výkričníkom tiež zostáva, či súčasné nastavenie spotrebného koša nepodáva skreslený obraz o výške inflácie a pod. Vtláčať nasilu vek odchodu do dôchodku do Ústavy SR nemá zmysel aj preto, že nikto dnes nevie odhadnúť, či v roku 2050 alebo dokonca v roku 2070 bude existovať euro. Spoločná mena predstavuje okrem výhod aj zdieľanie spoločného rizika najmä v prípade, ak by sa niektorý z veľkých štátov eurozóny musel s eurom rozlúčiť a nesplatil by svoje záväzky voči veriteľom, ktorí investovali do jeho dlhopisov.

Fixovanie dôchodkového veku má zmysel maximálne pre najbližšie dve desaťročia. Tí, čo argumentujú v prospech „prinitovania“ veku odchodu do penzie, majú pravdu v tom, že manuálne pracovať do 65 či dokonca 68 rokov je u väčšiny ľudí nereálne, aj keby o ich prácu ešte bol na pracovnom trhu trebárs záujem. Práve preto majú v mnohých krajinách zabudovanú dôchodkovú kotvu v podobe nevyhnutného počtu poistného obdobia (minimálne 35 rokov) potrebných na získanie nekráteného dôchodku.

Slovensko diskutuje o probléme, ktorý sa týka dlhodobých horizontov, ale ignoruje anomáliu dnešného nastavenia vdovských a vdoveckých dôchodkov. Nárok na ich poberanie je v mnohých štátoch EÚ, na rozdiel od Slovenska, závislý od počtu rokov trvania manželstva, čím sú z nárokov na ich výplatu vylúčené mladé vdovy označované ako „zlatokopky,“ alebo sú tieto dávky rozdelené aj pre rozvedené vdovy a vdovcov, najmä ak v tomto zväzku vychovávali deti.

Preväzovanie dôchodkového stropu s dlhovou brzdou je možné označiť za hľadanie zložitého riešenia problému, ktorý ani neexistuje. Vládnych predstaviteľov a rezortných expertov na financie a sociálne otázky by skôr mali zaujímať mizerné parametre povinnej doživotnej renty z peňazí poistencov v 2. dôchodkovom pilieri predávané životnými poisťovňami a neúmerne vysoká a široká paleta poplatkov v 3. pilieri v rámci doplnkového dôchodkového sporenia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#penzia #dôchodkový strop
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box čierna kocka "L" červené ruže

Flower box čierna kocka "L" červené ruže

33,99
Elite červené ruže

Elite červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk