V Českej republike sú ľudia, ktorí nebývajú v bytoch, ale v takzvaných ubytovniach. Tie sa vyznačujú tým, že sú tam stiesnené priestory, rodiny sa tlačia v malých izbách, záchody, sprchy a kuchyne mávajú často spoločné, objekty sú neraz zamorené plošticami, majitelia niekedy púšťajú teplú vodu len na pár hodín denne, zakazujú ľuďom návštevy mimo návštevných hodín, objekty neudržujú, zato vyberajú neadekvátne vysoké nájomné. Situácia sa týka zhruba štrnásťtisíc osôb.
A toto nedôstojné bývanie dotuje štát v podobe dávky v hmotnej núdzi, ktorá sa volá doplatok na bývanie. Spomínaný doplatok väčšinou nestačí na krytie sumy, ktorú si majitelia za jednu izbu účtujú. Tá sa pohybuje okolo dvanásťtisíc korún. Ľudia si tak bývanie doplácajú z peňazí, ktoré dostávajú na živobytie, jedlo a ďalšie veci si kupujú z peňazí, ktoré si zarobia prácou na čierno. Sú, samozrejme, v exekúcii, takže keby pracovali legálne, nemohli by si kúpiť žiadne jedlo.
Je iste pochopiteľné, že s tým vláda chce niečo robiť, ale vzala to za ten najhorší koniec. Žijeme v štáte, kde už takmer tridsať rokov chýba zákon o sociálnom bývaní. Väčšina obcí to rieši tak, že ho vôbec nerieši. Niektoré obce dokonca ďalej rozpredávajú svoj bytový fond a nemajú potom byty pre nikoho, kto to potrebuje: dôchodcovia, samoživiteľky, mladé rodiny. A už vôbec nemôžu ponúknuť pomoc tým najchudobnejším, ktorí sa prepadli na úplné sociálne dno.
Situácia je teda taká, že obchodníci s chudobou poskytujú bývanie poslednej záchrany ľuďom, ktorí by sa inak ocitli na ulici a ich deti v detských domovoch. No a v tejto situácii vláda vymýšľa opatrenia, ako dávky stále ďalej znižovať. Okrem toho je tu od vlaňajška opatrenie, ktoré obciam umožňuje vyhlásiť oblasti, kde sa doplatok na bývanie nebude vyplácať vôbec. Niektoré miestne úrady to vzali z gruntu a za takú oblasť vyhlásili územie celej obce.
Prevádzkovatelia ubytovní, pochopiteľne, reagujú tak, že ubytovne začínajú zatvárať.
Pochopili, že „peňazovod“ vysychá, a tak sa rozhodli skončiť. Aktuálne sledujeme zatváranie dvoch takých ubytovní v Ústí nad Labem, kde sa koncom júna bez bývania ocitne vyše dvesto ľudí, z toho asi osemdesiat detí. Magistrát mesta od toho dáva ruky preč, mestskej časti sa síce snaží pomôcť, ale nemajú žiadne byty a nevedia, čo ďalej. Vyzerá to tak, že sa začiatkom leta ocitnú zrejme v nejakej telocvični, kam ich provizórne umiestnia. A nie je jasné, čo bude ďalej.
Ďalšie mestá a ubytovne budú, pochopiteľne, nasledovať. Výsledkom môžu byť sociálne nepokoje a odoberanie detí, ktoré by sa nemalo diať zo sociálnych dôvodov. Pritom je celkom zjavné, že keď ľuďom znemožníte bývanie, mal by existovať plán, ktorý im umožní iné bývanie. Ale to by sme asi chceli od vlády, ktorá len „maká“ a nemyslí, asi priveľa.