Svet verzus USA

Spojené štáty plánujú opustiť Radu Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, pretože je údajne zaujatá proti Izraelu. Skôr to vyzerá tak, že svet len nehlasuje, ako by si priali v Bielom dome.

20.06.2018 11:00
debata (24)

Minulý týždeň prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu, v ktorej odsúdilo Izrael za nedávnu streľbu do civilistov v Gaze. Rada navyše odhlasovala, že incident bude vyšetrovať. Nato sa USA urazili, že sa celý svet stavia proti ich blízkemu spojencovi. V skutočnosti OSN nie je organizáciou, ktorej by sa dali vyčítať nadmieru radikálne postoje, svižné rozhodovanie či nebodaj pritvrdú ruku voči porušovateľom ľudských práv. Aj v tomto hlasovaní bolo určite „zaujatých“ 120 štátov, ktoré hlasovali za. Proti bolo len osem krajín: USA, Izrael, Austrália, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Solomonove ostrovy a Togo.

Ktokoľvek súdny rozumie, že Rada OSN sa stále zaoberá Izraelom práve preto, lebo táto krajina neprestajne porušuje ľudské práva. Natoľko, že proti nej bolo schválených najviac rezolúcií v histórii. Každý návrh na riešenie situácie v Izraeli Spojené štáty v Bezpečnostnej rade vetovali. Vždy, keď sa o ňom hlasuje na Valnom zhromaždení, proti sú len USA a Izrael, pridajú sa dva-tri klientske štátiky. Problémom nie je, že celý svet je zaujatý, ale že väčšina krajín hlasuje inak, ako by sa to USA páčilo.

Na postoji Washingtonu nie je z dlhodobého hľadiska nič prekvapujúce. Vždy OSN vydieral svojím odchodom, ak akurát organizácia nepodporovala americké záujmy. K väčšine významných ľudskoprávnych dohovorov USA nikdy nepristúpili. Napríklad Dohovor o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý hovorí o práve na dôstojné pracovné podmienky, mzdu a život bez chudoby, síce Američania podpísali, ale nikdy neratifikovali. Nechcú spadať pod autoritu Medzinárodného trestného súdu a snažili sa vymaniť svojho prezidenta spod ženevských konvencií, aby mohol povoľovať mučenie väzňov napríklad na Guantáname.

To však neznamená, že sa má na to zvyšok sveta iba prizerať. Svetový poriadok založený na národných záujmoch nevyhovuje nikomu okrem veľmocí. To platí dvojnásobne pre ochranu ľudských práv. Odchod z Rady OSN pre ľudské práva podľa toho, ako sa ktorému štátu zapáči, len posilňuje pocit, že ak ich budú porušovať, nik proti nim nezasiahne, lebo na tom nezáleží. Mechanizmy na to síce nemáme perfektné, ale radšej pracovať na ich zlepšovaní ako na ich zničení.

Donald Trump už mnohokrát dokázal, že pre USA neznamenajú staré kamarátstva nič a pre obchodné záujmy je ochotný pohádať sa aj s Kanadou. Teraz chce odísť z Rady OSN, lebo nehlasuje podľa neho. Prečo máme takéto vydieranie tolerovať? Nie je dôvod, prečo by Európska únia mala byť lojálna voči USA tam, kde sa má postaviť za ochranu systému medzinárodného práva. Naopak, ostáva jedinou vážnou politickou silou vo svete, ktorá môže ostať ich garantom a donucovať ostatné štáty, aby z ľudských práv a medzinárodného práva nerobili zdrap papiera.

Kto iný to bude robiť? Rusko, Čína či Saudská Arábia, ktorým oslabovanie medzinárodnej ochrany ľudských práv výrazne vyhovuje? O to väčšou hanbou je, že sa Slovensko pri hlasovaní o tejto rezolúcii proti Izraelu zbabelo zdržalo.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #USA #OSN