Na zdravie novomanželom

Toť prednedávnom sa skončil náš medzinárodný festival poézie Feliber poetry. Okrem slovenských básnikov sme na ňom hostili aj ich českých, maďarských a poľských kolegov.

21.06.2018 12:00
debata

Keď už figurujem v role hlavnej organizátorky a ich hostiteľky, rozhodla som sa preskúmať mne nie dosť známy terén trebárs poľskej literatúry. Opäť som vzala do rúk knižku Dareka Foksa, ktorého poľská kritika radí ku špičke – Sosnowski, Pióro, Foks. Z tejto špicatej „trojky“ som mala tú česť ochutnať akurát Foksovu Svadobnú pizzu, ktorú preložil Karol Chmel.

Ak sa na záložke knižky hovorí o provokatívnom uhle pohľadu, viacvrstvovosti či akýchsi intelektuálnych narážkach a nepriamych citáciách, nepripraveného a neostrieľaného čitateľa Foks dosť zarazí a nakoniec sa do jeho literárnej pizze pustí zo zvedavosti, z túžby po dobrodružstve možno podobnom ako keď sa vyberie do strašidelného domu niekde na kolotočoch (vie, že ide o fór), či vyhladnutý, s túžbou spoznať tvorbu rovesníkov z Poľska.

„Veterinár vrhá tieň? – spýtal sa človek, ktorý predo mnou kupoval tri balíčky najlacnejších a najtvrdších ceruziek z Ruska“. A „…Wyretušowana bola dobrých pätnásť rokov hviezda pornografických magazínov. Vyretušovali ju všetkými možnými spôsobmi, ale na nijakej jej fotke nevidieť pot…“ a „keď starší bratia píšu kvôli peniazom po nemecky, netreba im prekážať, lebo začnú písať pre srandu po poľsky…“ Foks debutoval básnickou zbierkou Básne o holičoch, úryvky z nej nájdeme v prílohe Bonus track.

Provokuje v próze aj v poézii a ide mu to. Je to slovičkárenie, jeho fóriky sú zavše pritiahnuté za vlasy, privreté medzi dvere, ale výsledný dojem z jeho knižky nie je zlý. Len akoby vám tá jeho pizza celkom nesadla. Po prvých dvoch poviedkach Gesualdo a Veterinári jej života, máte chuť prehodiť výhybku, neubránite sa dojmu, že Foks brnká stále na tú istú strunu, mierne znechutený vlastným aj cudzími životmi, čo má akosi väčšina spisovateľov v popise práce, jeho smiech sa chvíľami mení na akési úškľabky, zatvoríte knižku a škľab zostáva, podobne sa na Alicu v krajine za zrkadlom cerila mačka Škľabka. Tie poviedky, hoďme do pľacu ďalšie dve – Pot Gudrun či Múzeum feminizmu – sú veľmi čítavé, Foks nás ide uzabávať k smrti, ironizuje a sebaironizuje, pre srandu aj pre prachy, píše vynikajúce a trefné vety, triafa do čierneho, Starší bratia nesmrdia, „zbiera vety na odsek“ a neberie hocičo, na špičke poľskej literatúry ani hocičo nerastie.

Viac sa mi páčil Darek Foks ako básnik. Jeho básničky sú také samopašné a odviazané, tvrďácky žartuje, lyrizuje a nebojí sa (humor si ceníme v akejkoľvek podobe aj polohe, aj natiahnutý do verša).

Zavše neviete, o čom je reč, teda čo vlastne konzumujete, Svadobnú pizzu, pravdaže, čo je tiež trochu strelené. Nevesta nie je a ženích je, ale trochu sám, svadobné menu je netradičné a priestory, v ktorých sa koná oná „veselka“, pripomínajú skôr staničnú reštauráciu ako „svadobku“, no a po smiechu, ako sa hovorí, býva plač. Chcela by som ho pozvať na budúci rok na Feliber!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #festival #poézia #umenie