Ukradnutý bicykel

Ak sa nedá idea zabiť vytrvalým odmietaním, dá sa pochovať zaživa tým, že v princípe pripustíte ochotu o nej rokovať. Najmä ak sa môžete spoľahnúť, že ochotným hrobárom bude niekto iný.

23.06.2018 10:00
debata

Francúzsko-nemecký plán „reformy eurozóny“ nie je prelomový. Samozrejme, francúzsky prezident má vnútropolitické dôvody tvrdiť, že sa začal „druhý krok v živote našej spoločnej meny“. Pravdou je, že nebyť jeho vytrvalého tlaku, nemecká kancelárka by sa do ďalších iniciatív na reformu menovej únie nepúšťala. Má dosť iných problémov, nepotrebuje iritovať rozpočtových jastrabov vo vlastnej vláde.

„Záchranné pôžičky“ z eurovalu budú naďalej spojené s prísnymi podmienkami. A teda komplikovanými rokovaniami, v ktorých budú „veritelia“ pretláčať vlastné predstavy.

Bližší pohľad na Meseberskú deklaráciu, a cestovnú mapu pre eurozónu, ktoré v utorok vydala spoločne s E. Macronom, však odhalí, že okrem symbolických ústupkov až tak veľa konkrétneho neobetovala.

Najambicióznejšou časťou deklarácie má byť vytvorenie rozpočtu pre eurozónu. V skutočnosti s touto ideou súhlasila už pred niekoľkými rokmi. A potom ju úspešne politicky pochovala. Deklarácia rozpočet eurozóny opäť oživila, no neodpovedá na tri kľúčové otázky: aký veľký má byť, ako bude financovaný a na čo presne bude určený. Odpoveď majú dať až rokovania s ostatnými členskými krajinami.

To je však chabý argument, ktorý signalizuje tri veci. Paríž a Berlín nemajú v kľúčových aspektoch návrhu spoločný názor. Po druhé, Nemecko sa spolieha na to, že sa nájde iná členská krajina – napríklad Holandsko – ktorá ideu ak už nie pochová, tak dostatočne okreše. A nakoniec, francúzsky prezident sa (nateraz) vzdal ambicióznych plánov na reformu eurozóny. Postačí mu symbolický akt, tieňohra pre domáce publikum.

To isté platí pre reformu fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu. Nestáva sa z neho žiadna európska obdoba MMF, schopná poskytnúť rýchlu pomoc krajinám postihnutým nečakanou krízou. „Záchranné pôžičky“ z eurovalu budú naďalej spojené s prísnymi podmienkami. A teda komplikovanými rokovaniami, v ktorých budú „veritelia“ pretláčať vlastné predstavy o správnom nastavení hospodárskych politík. A v ktorom môže každé rozhodnutie naraziť na veto na národnej, vnútropolitickej úrovni.

Čerešnička na záver: Meseberská deklarácia hovorí aj o spoločnej ochrane bankových vkladov. O tej, ktorú Berlín v princípe odsúhlasil v lete 2012, ktorá mala byť integrálnou súčasťou bankovej únie. Obe vlády dnes vyzývajú na „prácu na cestovnej mape pre začiatok politických rokovaní“. A začať by sa mohlo už po európskom summite. V preklade: už čoskoro sa začneme pripravovať na to, aby sme mohli diskutovať o veci, na ktorej sme sa, v princípe, zhodli už pred šiestimi rokmi. Skutočne ambiciózne…

Meseberská deklarácia je tak vlastne konzistentná s doterajšou taktikou Nemecka v kríze eurozóny. Keď sa už naozaj nedá inak, keď je naozaj zle, Berlín niečo prisľúbi. A potom využije naťahovanie času, technické rokovania, dodatočné podmienky a výhrady niektorých ďalších vlád na to, aby sľub poprel. Parafrázujúc starý vtip, z vyhraného auta v Moskve je ukradnutý bicykel v Jerevane.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Angela Merkelová #Emmanuel Macron #Meseberskú deklarácia