Aspoň šupku z póru...

Kedysi dávno som bola na dovolenke až hen „v opätku“ talianskej čižmičky v mestečku Nardo. V blízkom kníhkupectve som si kúpila rozprávky, ktoré pre Talianov zozbieral a z nárečia do spisovnej taliančiny prepísal vynikajúci taliansky spisovateľ Italo Calvino.

28.06.2018 14:00
debata (3)

Kamarát žijúci v Taliansku ma vtedy upozorňoval: „Calvinove rozprávky, to je zlatá brána!“ – a čudoval sa, na čo mi to preboha bude, keď mám za sebou sotva dva roky taliančiny. Chodila som do jazykovky aj do kurzu, mala šestnásť, bola zamilovaná do Drupiho, a keď ma v jeden pekný podvečer priviezol domov autom sám taliansky lektor, mama mi kurz taliančiny z vtedy mne neznámych dôvodov zatrhla!

K mojej letnej lektúre však Calvino aj taliansky slovník patria. Najradšej mám rozprávky, ako chodia svätý Peter aj s Ježišom po svete a pomáhajú ľuďom. Takéto rozprávky vznikali tuším všade, ja sama si ich pamätám z Polívkovho Súpisu slovenských rozprávok – tam špacírujú po Slovensku a v chudobných slovenských chalupách hľadajú nocľah, v tých Calvinových sa túlajú slnečným Talianskom. Zaujali ma tie, ktoré sa týkajú samotných svätých, ľudí z mäsa a kostí, ktorí majú rovnaké slabosti ako my! Žiadne mravoučné evanjelizovanie, naopak, ani jednej z nich nechýba humor.

Hovorí sa, že mama svätého Petra bola lakomá, hrabivá a nenásytná. Nikdy nedala žiadnemu pocestnému almužnu, ani inak nebola dobrá k svojmu blížnemu. Raz čistila pór a prišla k nej jedna žobráčka.

„Zmilujte sa nado mnou, dobrá žena.“

„Všetci viete len vypytovať! Tu máš, na, vezmi si toto!“ a dala jej vrchný list, šupku z póru.

Keď ju Pán povolal na druhý svet, poslal ju do pekla. Tu svätý Peter sediac pri nebeskej bráne začul hlas: „Peter! Ach, beda! Pozri sa, ako sa škvarím v pekle! Syn môj, choď za Pánom, prehovor s ním, pomôž mi dostať sa odtiaľto!“

Svätý Peter išiel za Pánom. „Pane,“ povedal mu, „moja matka je v pekle. Prosím, zmiluj sa nad ňou a vezmi ju odtiaľ.“ Pán mu odpovedal: „Ale! Tvoja mama neurobila ani čo by sa vošlo za necht dobrého po celý svoj život! Jediné, čo jej možno pripočítať k dobru, je ten lístok z póru. Ale skúsime to urobiť takto – podaj jej ten lístok póru a vytiahni ju zaň z pekla do raja.“ Do pekla teda zletel anjel a podal jej vrchný list z póru. "Chyťte sa!“

Mama svätého Petra sa listu chytila a začala stúpať z pekla nahor k nebesiam. Keď to však všetky tie úbohé duše, čo tam boli s ňou, videli, chytili ju za šaty. Anjel tak musel vyťahovať nielen ju, ale aj všetkých ostatných. Pretože ona myslela iba na seba, kričala: „Nie! Vy nie! Pustite sa! Iba ja! Iba ja! Vy nemáte syna svätca ako ja!“ a rozdávala kopance na všetky strany, striasala tých, čo sa držali, zo šiat. Ako sa tak natriasala, lístok póru sa roztrhol a mama svätého Petra sa prepadla na dno pekla.

Táto rozprávka pochádza z Palerma a z tých, ktoré som so slovníkom prečítala, patrí k najlepším. Mám rada ten pór aj mamu, čo sa aj v pekle myká a zabudne, kam má namierené. Možno preto, že všetci sme tu takí.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #rozprávky