Treba uvedomiť, že euro sa za uplynulú dekádu oslabilo oproti doláru o neuveriteľných 27 % (z úrovne 1,58 na súčasných 1,16 USD/EUR). Dovážať tovary z USA do Európy sa preto vyplatí čoraz menej a vyvážať do USA, naopak, čoraz viac. Trump sa nominoval za lekára, ktorý nasadí na tento čoraz ťažší problém liek v podobe colného vankúša, ktorý sa obchodným partnerom vo svete logicky vôbec nepáči.
Výrazné zvýšenie ciel na dovozy do USA je však dvojsečnou zbraňou, ktorá môže zraniť lekára aj pacienta. Amerika sa otočila Európe a svetu chrbtom za uplynulé roky už neraz, počnúc odmietnutím Parížskej klimatickej dohody a končiac bezpečnostnými zárukami v rámci NATO. Desať- až dvadsaťpäťpercentné colné sadzby znížia dovozy do USA, no zdražia aj americkú produkciu opierajúcu sa o dovážané súčiastky a komponenty zo sveta. To bude mať vplyv na zvýšenie celkových výrobných nákladov výrobcov v USA a cien tovarov pre zákazníkov. Vyššie ceny môžu následne odradiť spotrebiteľov od kúpy nového auta či elektrospotrebičov do domácnosti, čím sa v USA znížia verejné príjmy plynúce z daní.
Američanov prestala baviť ekonomická argumentácia o globalizácii, voľnom trhu a využívaní komparatívnych výhod jednotlivých krajín, ktoré znižujú režijné náklady na jednotku výroby zvyšovaním objemu produkcie. Obchodné vojny v dnešných podmienkach nemôžu mať víťaza, ale iba porazených. Vo všeobecnosti sú iba odrazom nelichotivej hospodárskej politiky, keď vlády hľadajú vinníkov za to, že sa priemyslu nedarí. Pritom používajú dočasné iracionálne patenty, ktoré napáchajú viac škôd ako úžitku.
Odvetné opatrenia iných krajín na nové colné sadzby pri dovozoch do USA poškodia v prvom rade americké firmy, ktoré z krajiny vyvážajú vo veľkom napríklad potravinárske výrobky. Mnohé štáty už ohlásili zavedenie ciel na dovoz amerických tovarov, čo spolu s drahým dolárom vo veľkom rozsahu obmedzí záujem o americké tovary, najmä pokiaľ ide o EÚ. Doterajší vývoz z EÚ do USA predstavuje ročne 376 mld. €, čo je o 111 mld. € viac ako export USA do EÚ (265 mld. €.
Otázne zostáva, či nahnevaní vojenskí partneri USA v EÚ nezačnú mať väčší strach z obchodnej vojny ako zo skutočnej medzinárodnej vojenskej hrozby. Ak sa začnú riadiť pravidlom oko za oko, zub za zub, môže to mať vplyv na prehodnotenie strategických plánov na nákup vojenskej techniky nesúcej značku made in USA. Apelovanie Ameriky na potrebu zvýšiť výdavky krajín NATO na spoločnú obranu na úroveň 2 % HDP potom už nemusia partneri obrannej aliancie brať naozaj vážne.