To je taký ten pocit, ktorý má slušný človek, keď sused príde na nejakom novom aute alebo si pol dňa pred domom skúša farebné nafukovacie matrace k moru. Na Slovensku však z toho nik nezošalie, lebo si môže hneď aj on kúpiť nové auto, dokonca ešte lepšie. Prirodzene, ak vie šetrne narábať so svojím výsluhovým dôchodkom.
Meghan však takúto možnosť nemá! Podľa správy, ktorá presiakla z Kensingtonského paláca, vraj vojvodkyňa z Cambridgea, Kate Middletonová, opäť prejavuje príznaky tehotenstva. Teda podľa nemenovaného zdroja z kráľovského dvora. A istotne ide o zdroj, ktorý sa v týchto veciach vyzná, lebo jeho základnou funkciou je sledovať práve tieto príznaky.
Preto bude vraj celkom nová vojvodkyňa zo Sussexu takúto neočakávanú situáciu znášať veľmi ťažko. Tento zákerný úder ju totiž zasahuje práve v čase, keď sa obe mohli spriateliť. Lebo ich manželia sú vraj najlepší priatelia napriek tomu, že sú bratia a obaja tiež patria ku kráľovskému dvoru. Teda zhodou okolností k tomu istému, na ktorom pôsobí aj onen nemenovaný zdroj.
Iste by bolo zaujímavé počúvať, o čom sa títo ľudia bavia vo svojich voľných chvíľach. Pokúsil som sa o túto znepokojivú udalosť podeliť aj s predavačom na trhovisku, ale zdalo sa mi, že sa dosť vyhýba priamej odpovedi:
„Áno, je to veľmi smutné! Pane! Chcete k tým rajčinám aj igelitku za dvadsať centov?“
Bude to asi tým, že žije v prostredí trhu, čo ho vedie k vyhrotenému egoizmu a celkovému nezáujmu o svetové dianie. Súcit je preňho úplne neznámy pojem. Veď pred dvoma týždňami som takú igelitku od jeho kolegu získal za päť centov. Vôbec sa však nečudujem, že pod vplyvom týchto poplašných správ britskí poddaní prenikajú na Slovensko. Občas ich tu niekto napadne, no vcelku nás rátajú k priateľským krajinám.
Už si našli aj mňa, lebo som im musel prekladať prednášku pani trafikantky o zlučovaní dvoch významných firiem britského tabakového priemyslu. Vyplynulo z nej, že je jedno, ktorú značku si kúpia. Napokon tak i urobili. Kúpili tú, ktorú mala ona.
Postarší manželia sa mi zdôverili, že tu už raz boli, ale napriek tomu prišli znovu, a to rovno z Londýna, lebo je tu pekne. Nuž, priznávam, neubránil som sa ľútosti. Jedna ich princezná tehotná, druhá na pokraji šialenstva! A pár kilometrov od Bratislavy – Pohoda! Kto by si ich návštevu za týchto okolností nevážil? A usiloval som sa im poradiť rovnako priateľsky, i keď menej vtipne, ako ich vzácny spoluobčan v Londýne mne pred pár desiatkami rokov.
Spýtal som sa ho, kde by som si podľa jeho názoru na základe neprehľadného cestovného lístka mohol v diaľkovom autobuse sadnúť. Trpezlivo lístok študoval a porovnal ho so situáciou: „Sadnite si, kde chcete! Ale na to miesto vpredu nie! To je určené pre šoféra!“