Začiatkom mája americký prezident ohlásil „nulovú toleranciu“ voči všetkým, čo do USA prídu "nelegálne“, vrátane žiadateľov o azyl. Vyhlásil to za trestný čin. A keďže deti nemôžu byť väznené, už vyše dvetisíc z nich rodičom odobrali a umiestnili v rozličných detenčných centrách. Musia sa dokonca samy obhajovať pred súdom. Odpor proti tejto nemorálnosti bol taký veľký, že Trump koncom júna rozdeľovanie rodín zastavil. Naďalej si však neželá utečencov zo Strednej Ameriky.
Každý trošku znalejší geopolitických pomerov vie, že tieto krajiny sú posledných sto rokov pod úplným vplyvom USA. Jednotlivé príbehy ničím nemaskovaného zasahovania do ich vnútropolitických záležitostí, výsledkov volieb a lukratívnych štátnych zákaziek vydali na stovky kníh. Stručne povedané, za to, ako hrozne vyzerajú štáty, z ktorých sa ľudia usilujú dostať do blahobytných USA, môže Washington prinajmenšom rovnako, ak nie viac, ako miestne vlády a mafie. Koniec koncov za posledných sto rokov ich často spájali spoločné záujmy.
Prečo na tieto malé štátiky nevplývať pozitívne? Ich najväčším problémom je vysoká dostupnosť strelných zbraní – od pištolí po samopaly, ktoré podnecujú násilie medzi drogovými kartelmi a kriminálnymi skupinami. Mexiko otvorene kritizovalo USA za to, že pre ich laxný zákon voči zbraniam stovky tisíc kusov končia na mexickom čiernom trhu. Možno pre tento „export“ Trump zvažuje postaviť na hraniciach múr?
V Strednej Amerike pripadne na 100-tisíc obyvateľov až 29 obetí zabitých strelnými zbraňami ročne. V hlavnom meste Mexika je to až 159 obetí. V USA, kde sa na ktorejsi strednej škole strieľa takmer každý týždeň, toto číslo predstavuje „len“ 5,3 obete, na Slovensku jeden človek. Aký prekvapujúci kolobeh: predajú sa zbrane do krajín zmietaných drogovým násilím alebo tlejúcim občianskym konfliktom, akoby nik nečakal, že ich potom aj ktosi skutočne použije. A na konci príbehu stoja strápené a vystrašené ženy na mexickej hranici, ktorým americká pohraničná stráž odoberie deti.
Trump si s tým trápne nevie, alebo skôr nechce, dať rady. Stojí na čele najmocnejšej krajiny sveta, ktorá sa nikdy neštítila sledovať iba vlastné záujmy. Ak chce prezident „ochrániť“ svoje hranice pred migrantmi, mal by v prvom rade robiť všetko pre to, aby sa ľudia utečencami nestávali. O to viac z krajín, na ktoré má obrovský politický aj hospodársky vplyv. Pokiaľ budú Stredoameričania žiť v nebezpečí alebo ťažkej chudobe, nikdy sa neprestanú snažiť o vlastné prežitie, bezpečie a slobodu.
Ak to myslí Trump a ktokoľvek iný s bojom proti utečenectvu vážne, tak by do takých krajín nemal predávať ani vyvážať zbrane. Nemal by ruinovať ich ekonomiku na úkor výhodného a lacného prístupu pre americké korporácie. Naopak, mal by v nich podporovať stabilné demokratické štruktúry.
Inak je vzorec jasný: kto vo veľkom exportuje zbrane, destabilizuje vlády slabších štátov, aby jeho firmy mali rýchle zisky. A tak sám k sebe importuje utečencov.