Pán im riekol: „Nájdite si každý nejaký kameň.“ Všetci apoštoli si našli poriadne balvany, iba Peter zodvihol taký maličký, malilinkatý kamienok.
Pokračovali v putovaní, všetci obťažkaní nákladom, okrem Petra, ktorému sa kráčalo ľahko. Prišli do jednej krajiny, hľadali miesto, kde by mohli kúpiť nejaký chlieb, ale nikde nič. "Tak“, povedal Pán, „premením tieto kamene na chlieb.“ Tak aj urobil a všetci zrazu mali v rukách obrovské pecne chleba, ale Peter, ktorý niesol malý kamienok, našiel v dlani iba kúsok striedky a cítil, že mu trhá srdce.
„Pane, a ja, ako sa mám najesť?“ „Ach, braček, prečo, prečo si si vzal iba taký kamienok? Ty máš malý kamienok, oni veľké chleby!“
Pokračovali v putovaní a Pán znovu povedal, aby sa každý zohol po kameň. Vtedy si Peter, mudrlant, naložil na chrbát balvanisko, ktorý ledva niesol, a tak kráčal, horko-ťažko sa vliekol, zatiaľ čo ostatní pútnici si veselo vykračovali s ich neveľkými kameňmi. A tu Pán povedal apoštolom: „Chlapci, trochu si s Petrom zašpásujeme.“
Prišli do jedného mesta, kde sa to len tak hemžilo pekárňami a vo všetkých sa práve dopekal chlieb. Apoštoli odhodili svoje kamene. Potom prišiel svätý Peter, ktorý ledva vliekol svoje balvanisko, a keď videl hojnosť chleba, zalomcovala ním taká zlosť, že mu na chlieb prešla chuť.
To bola jedna z rozprávok, ktoré zozbieral Italo Calvino. Takmer vo všetkých svätý Peter ťahá za kratší koniec. On je ja, je my. Páči sa mi, ako si Ježiš chce zažartovať. Aj s nami všetkými zavše akoby niekto žartoval! Trápime sa, potíme, vlečúc balvan, ktorý nás napokon ani nenakŕmi, všetko naše trápenie často vyjde nazmar alebo na posmech! Alebo aj naopak, maličkosti sú dôležité. Vždy, a aj naopak, aj malé šutríky, aj balvany, maličké aj nevýrazné, z toho sa skladá náš život.
Aj po slovenských vŕškoch a chatrčiach chodili svätý Peter s Pánom, naše slovenské rozprávania sú však troche iné. Možno vážnejšie. V Taliansku hocikde svätý Peter vystupuje ako niekto, kto niečo vyparatí, ostatní sa na ňom smejú, ešte aj Ježiš si z neho uťahuje… Krajina a prostredie svedčia o jemnom, starobylom vkuse. Krajina je v oboch prípadoch nevľúdna, nehostinná, zaprášená, stromy strážia rieky, prepchatá chudobnými ľuďmi. Nečudo, že takmer všetci v rozprávkach, tuším kdekoľvek na svete, by ju radšej vymenili, a seba si predstavujú niekde v knižnici, v štukovanom výklenku či alkovni. Vždy si predstavujú bohatstvo, len bohatstvo si nikdy nepredstavuje ich… Nauč nás radovať sa z maličkostí! Takmer vo všetkých prípadoch! A vôbec, nebuďme prieberčiví. Dvor s chudákmi vždy rátal. Krátke jednoduché, veľmi jemne do puku sa rozvíjajúce a rozvité vety. Podmet, prísudok, prípadne dáky predmet. Dáky dobrý skutok.
Rozprávky blúdia, a ten, čo ich prečíta, im v každom okamihu rozumie…