Letné mesiace sú obdobím, keď zamestnanci očakávajú od zamestnávateľov okrem mzdy aj dodatočné benefity. Slovensko je v tejto oblasti špecifické tým, že pravidlá hry v daňovo-odvodovej oblasti pripomínajú marketingovú šachovnicu, kde je vopred známy víťaz, pričom peňaženka zamestnanca je to posledné, čo aktérov v tejto oblasti zaujíma.
Na Slovensku pred časom s veľkými ováciami do života uviedli daňovo-odvodové zvýhodnenie 13. a 14. platov. Vzhľadom na množstvo obmedzujúcich podmienok (ktoré majú asi firmy odradiť, aby ich vyplácali) sa však zvýšenia príjmov dočká iba minimum zamestnancov. Úľavy sa týkajú iba prvých 500 eur platu, navyše pod podmienkou, že pracovník dostane vyplatenú plnú mzdu navyše. To si väčšina firiem nechce, alebo aspoň tvrdí, že nemôže, dovoliť. Inzeráty firiem s pracovnými ponukami na obsadenie voľných miest sa síce chvália 13. platmi, čo navodzuje dojem, že budú aj s uvedeným zvýhodnením. Týka sa to však len ľudí pracujúcich vo firme dlhšie ako dva roky.
Jedným zo spôsobov dodatočných zamestnaneckých výhod môžu byť aj darčekové poukážky, ktoré údajne môžu „umocniť čaro zhmotneného darčeka“. Výhodou je tiež univerzálnosť ich použitia ponúkaná obdarovanému zamestnancovi, financovaná zo sociálneho fondu zamestnanca. Zo strany firiem však ide v skutočnosti skôr o psychologický efekt. Zamestnanec totiž dostáva do ruky poukážky obvykle za pár desiatok eur, ktoré boli zaplatené z peňazí, ktoré firma vynaložila už predtým na povinnú tvorbu sociálneho fondu. To možno prirovnať k darovaniu čokolády dieťaťu, ktorú dostalo už predtým, a matka mu ju odložila do rezervy.
Peniaze zo sociálneho fondu majú z daňového aspektu obmedzené použitie. Uvedené obdarovanie zamestnancov poukážkami, ktoré neslúžia na zabezpečenie stravovania alebo nákup potravín sú predmetom zdaňovania bez ohľadu na ich hodnotu. Firmy by preto mali radšej zvážiť, či svojim ľudom radšej neposkytnú vyššie dotácie na obedy alebo zabezpečenie pitného režimu na pracoviskách, ktoré sú plne oslobodené od dane.
Daňové oslobodenie zo sociálneho fondu sa týka aj poskytnutia ubytovania zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo svojom vlastnom rekreačnom zariadení (ktoré už firmy zväčša dnes na rozdiel od minulosti nemajú). Daňové oslobodenie sa pri takýchto pobytoch netýka stravovania. Okrem toho sa bez zdaňovania zo sociálneho fondu dajú čerpať prostriedky jednorazovo do výšky 200 eur na sociálnu výpomoc dlhodobo práceneschopným zamestnancom.
Slovensko, v porovnaní s Rakúskom alebo aj Českom, sa v oblasti daňovo-odvodových zvýhodnení pre zamestnancov nemá čím pochváliť. V alpskej republike sú 13. a 14. platy vyplácané prakticky všetkým zamestnancom v plnej výške s oslobodením od platenia väčšiny odvodov a doslova so symbolickým daňovým zaťažením. Zlepšovanie úrovne sociálneho štátu sa postupne môže prejaviť v návrate väčšieho počtu ľudí, ktorí Slovensko práve pre frustráciu zo slovenskej reality v uplynulých rokoch opustili.