Najlepší je od mamy

26.07.2018 14:00

Čaj má čoraz viac fanúšikov, vyznajú sa v ňom takmer všetci. Ak sa náhodou zatárate do niektorej z množstva čajovní, budú sa vám „pretáčať panenky“, ako si takmer všetci okolo vedia vybrať ten svoj, ten správny. Všetky ich poznajú, oháňajú sa ich menami, pu-ehr, oolong, kukicha, hojicha, lapsang souchong...

Kde sme sa to naučili? Kde sa všetci naučili hľadať na pozadí hltu obyčajného bieleho silvánu zemité, senové, fialkové či iné vône, chute, handrovinku, lipinku? Niektorí fajnšmekri od nás z Modry vám rovno povedia aj autora!

Každý odrazu vie, ako správne si na jazyku omáľať či obracať dúšok vína a čaju, aj odkiaľ čaj do Európy pricestoval, ako sa najskôr nasťahoval na panské dvory a do rodín, ako si ho neskôr privlastnila chudoba, a že to voňavé a ovocné, čo nám mamy ráno nalievajú, vlastne ani nie je čaj.

Najradšej mám ten svoj, babičkin alebo mamin, aký sa varí doma, keď sme chorí alebo nám je zima, s cukrom alebo medom a neodmysliteľným citrónom, čaj, ktorý nemá páru nikde vo svete, v každej rodine chutí inak. Takýto čaj sa pije z detského alebo iného obľúbeného hrnčeka, hoci aj s veveričkou či doktorom jajbolíto. Zvoní sa v ňom lyžičkou ako na poplach a podávajú sa k nemu koláče alebo maslový chlieb. Po vypití vás obleje akási slastná a unavená horúčava, zakutrete sa pod prikrývku a zaspávate, kým okolo vás sa šíri vôňa citrónu, mandarínok, možno aj čokolády.

Potom sa stanete mamou, varíte mamovské čaje, na jazyku hľadáte známu chuť a nie a nie sa trafiť. Také čaje vedia variť iba mamy. Odrazu vás prekvapí, keď vám syn povie: „Mama, ty varíš najlepší čaj na svete, nikto taký nerobí!“ Zistíte, že na jeho prípravu netreba tajné ingrediencie či skúsenosti. Stačí trocha citrónu, medu a cukru, strach z choroby a spomienka na chvíle v čajovom opare pod paplónom, piškóty, čo sa rozmočené v čaji rozplývajú na jazyku.

Čítam o čajoch a napokon si uvarím ovocný. Niekedy dostanem chuť na nejaký špeciálny. Lapsang souchong, čiže zheng shang xiao zhong, pravú horskú odrodu čierneho čaju, ktorý sa suší nad páliacim sa borovicovým drevom. Vybrala som sa za dymovou vôňou putovať po čajovniach a čajových predajniach. Skončila som v raciopredajni, v oddelení s biočajmi rôznej proveniencie. Odborná debata pri pulte ma zaujala.

Trávenie, voľné radikály, rýchle uzdravenie, lepok, nelepok, sušina, kurnik, toto všetko skúmať a mať na mysli, keď nakupujem. Špaldová múka z Čiech či z Moravy, sójové jogurty s bio lekvárom, asi sa „picnem". Vyrazila som z koša nákup, debata vyzerala nekonečne, odložila prútený bio kôš a pálila si kúpiť niečo na obed.

Na rozprávaní o čaji sa mi najviac páči, keď počujem o prácach na čajovníkových plantážach. Predstavujem si podobných ľudí ako u nás v Modre, ktorí chodia pracovať na čajové polia. Mám rada rozprávania o vinohradoch, o kopačkách, strihačkách a oberačkách. Viem, ako ľuďom vo vinohradoch býva veselo, a viem, ako inak vnímajú víno. Ani jeden somelier vám o ňom neporozpráva tak ako strýco, čo má vinohrad a mrví sa v ňom deň čo deň.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#víno #čajovňa #čaj
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
19,99
Amore farebné alstromérie

Amore farebné alstromérie

49,99
Passion krémové ruže

Passion krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk