Medzi Európskou úniu a Spojenými štátmi žiadna obchodná vojna nezúrila. Americké clá na hliník a oceľ a odvetné európske opatrenia postihli maličkú časť vzájomného obchodu. Ak pripočítame clá na dovoz z Číny, Kanady a Mexika a ich reakciu, celková hodnota bude na úrovni 0,04 percenta globálneho HDP. Búrka v pohári vody.
Ak by prezident USA zaviedol clo na dovoz áut z EÚ, európske automobilky by to pocítili. Po pripočítaní ohlasovanej ďalšej vlny ciel voči Číne a nasledujúcich protiopatrení by to boli asi tri percentá globálneho HDP. To už je viac, no ide o teoretickú sumu. Firmy sa vedia clám čiastočne vyhnúť reexportom cez tretie krajiny. Výsledok? Nepríjemná situácia, ale nijaký globálny obchodný Armagedon.
Čo však získal Trump za to, že súhlasil s prímerím vo vojne, ktorá sa ani poriadne nezačala? Únia sľúbila, že bude dovážať viac amerického skvapalneného plynu a vybuduje infraštruktúru. Pán Bieleho domu to určite označí za víťazstvo – presne to od Európanov žiadal na nedávnej návšteve.
Dôsledok tohto sľubu je však v krátkodobom horizonte nulový, v dlhodobom otázny. EÚ už dnes podporuje zvyšovanie kapacít prístavných terminálov na LNG vo východných krajinách (Poľsko, Litva) i budovanie plynovodných konektorov, ktoré uľahčia jeho distribúciu. Možno pribudne ďalší v Chorvátsku. Firmy z USA to určite poteší, no hlavným exportným trhom je pre nich Ázia.
Načo bol teda celý cirkus potrebný? Odpoveď naznačí ďalší ústupok: EÚ prisľúbila, že bude dovážať viac americkej sóje. Je zrejmé, že nejde o strategickú surovinu, ale pre Trumpa je dôležitá. Čínske proticlá totiž postihli práve sóju z USA. Farmárom teraz môže ponúknuť rýchle riešenie: nadprodukciu odkúpia Európania.
Trump nie je generátorom náhodných pohybov, hoci to tak často vyzerá. Nie je ani geniálnym stratégom, ktorý systematicky pracuje na posilnení hospodárskeho postavenia USA, aj keď sa tak rád prezentuje. Ide o politika, ktorý začal volebnú kampaň deň po nástupe do funkcie.
Hlavným cieľom je udržať si popularitu v kľúčových skupinách voličov. Taktika je vždy podobná. Vyberie si vysoko symbolickú tému (jadrový program Severnej Kórey, obchodný deficit s EÚ a Čínou). Nasleduje veľkohubé bu-bu-bu, hrozby, tasenie zbraní najväčšieho kalibru. A potom divadlo o nájdení riešenia s Trumpom v hlavnej role víťazného hrdinu.
Podľa stredajšej dohody USA nezavedú voči EÚ nové clá, pokiaľ budú obe strany vyjednávať. V skutočnosti to znamená, pokiaľ bude prímerie vyhovovať Trumpovým vnútropolitickým ambíciám. Poradie priorít ilustruje iná správa: fabrika v čínskom Fujangu zintenzívnila výrobu vlajok na Trumpovu prezidentskú kampaň v roku 2020. Jeho štáb ich chce nakúpiť ešte za výhodnejšiu cenu dolár za kus. Skôr ako začnú platiť americké clá…