Dôvodom zaostávania Slovenska v tomto smere je najmä nedostatočná znalosť alternatívnych foriem investovania peňažných prostriedkov vrátane dlhopisov. Tie predstavujú cenné papiere s vyšším úročením v porovnaní s termínovanými vkladmi za cenu rizika, že ho dlžník v čase splatnosti nedokáže splatiť alebo zbankrotuje ešte skôr, ako má byť istina (nominálna hodnota) z neho majiteľovi vrátená.
Dlhopisy sú určite jedným z prvých krokov odpútania sa od tradičného sporenia a ukladania peňazí do bánk, ktoré ničí inflácia. Za neanonymné vklady ručí štát do výšky stotisíc eur na osobu. To väčšinu utvrdzuje v presvedčení, že o úspory je dobre a bezpečne postarané. Ochrániť ich pred znehodnocovaním infláciou však banky nedokážu.
Banky presviedčajú klientov na presun úspor do podielových fondov s prevahou akciových aktív, pritom odkazujú na dlhodobý trend rastu medzinárodných akciových indexov. Výnosy väčšiny fondov predávaných u nás, žiaľ, výrazne zaostávajú za rastom kurzov akcií zahrnutých v uvedených indexoch. Dôvodov môže byť viacero. Jedným z nich sú vysoké poplatky správcov fondov alebo ich neskorá reakcia na situáciu na akciových trhoch, ktorá výnosy pripisované investorom zráža nadol.
Dobrým štartovacím mostíkom pre slovenských bojazlivých investorov môžu byť dlhopisy – pod podmienkou, že nejde o štátne dlhopisy – najspoľahlivejších krajín EÚ. Výnosy nimi vydávaných dlhopisov v eurách v súčasnosti obvykle majú pred uvedením úrokovej sadzby záporné znamienko. To znamená, že štát ako dlžník majiteľovi takéhoto cenného papiera vráti o niečo menej, ako si požičal.
Samotné dlhopisy a fondy s prevahou investícií do dlhopisov nemôžeme považovať za vhodný prístav na zhodnocovanie voľného kapitálu. V prípade ich predčasného predaja môže na nich investor prerobiť aj zarobiť. To závisí od toho, ako sa zmenia sadzby na bankovom trhu odo dňa ich kúpy alebo investovania do momentu, keď ich chce majiteľ predčasne predať. Ak v tomto období na trhu úroky stúpnu, majiteľ cenného papiera prerobí, a, naopak, v prípade poklesu úrokov zasa zarobí. Vzhľadom na dnešné úrokové dno sú preto výhodné iba firemné dlhopisy spoľahlivých spoločností.
Kým priemerný Američan má viac ako polovicu svojho finančného majetku v investíciách, na Slovensku je to iba 11 percent. Absencia vedomostí nášho priemerného občana z oblasti financií bude zrejme negatívnym fenoménom ešte niekoľko desaťročí. To si vyžaduje špecifický prístup najmä od bánk, ktoré však viac preferujú neosobnú komunikáciu prostredníctvom internetu, alebo telefonicky propagujú predovšetkým produkty, kde výnos skutočne pripísaný klientovi býva až na poslednom mieste.