Slovensko sa stalo druhým a posledným zákazníkom, ktorý takúto techniku nakúpi, keďže sa predpokladá ukončenie jej výroby. Prvým zákazníkom bol Bahrajn. My však nie sme krajinou ropných magnátov a výdavky na nové vzdušné stroje v prepočte tristo eur na obyvateľa SR by sa určite dali využiť spoločensky prospešnejšie.
Kupovať retromodely stíhačiek sa možno trocha podobá na vodiča, ktorý staré auto nahradí novým výbehovým modelom veľkého vozidla s vysokou spotrebou. Siahne tým hlbšie ako doteraz do vrecka, pričom by preňho mohol byť lepší úspornejší typ s nižšou kubatúrou, ktorý by spĺňal rovnaký účel. Vojenskí analytici rozhodnutie Bratislavy uprednostniť americkú techniku pred lacnejšími, a najmä novšími a ľahšími švédskymi letúnmi JAS –39 Gripen, ktoré používa Česko a Maďarsko, hodnotia s rozpakmi. Americké stroje sú na dnešnú dobu príliš ťažké a vyznačujú sa privysokými prevádzkovými nákladmi. Navyše nie sú kompatibilné s obdobnou technikou susedných krajín.
Podľa českého experta Jána Čadila americké stíhačky odstrihávajú Slovensku široké možnosti spolupráce v oblasti výcviku, servisu, obstarávania náhradných dielcov a výmene skúseností s prevádzkou týchto kovových obrov s Českom a Maďarskom.
Vojenské lietadlá F-16 sú dnes v rámci Európy vo výbave Dánska, Holandska, Belgicka, Portugalska a Grécka. Do budúcna sa dá pravdepodobne očakávať, že ich postupne nahradia novým americkým modelom F-35, na ktorý Slovensko nechcelo (alebo nemohlo?) viac čakať.
U nás budú v súvislosti s uprednostnením drahšieho variantu z USA rezonovať diskusie o tom, či sme sa nemali v tejto veci radšej uskromniť a kúpiť švédske stroje. Slovensko podľa príkladu Poľska pozitívne reflektuje modernizačným armádnym projektom vzdušného priestoru na apel Bieleho domu na adresu členov NATO, aby výraznejšie zvýšili svoje výdavky na obranu na úroveň minimálne dvoch percent výkonu ekonomiky.
Neutrálne susedné Rakúsko a vzdialenejšie Švajčiarsko na porovnanie vynakladajú na obranu iba 0,5 až 0,6 percenta HDP. U nás je to už teraz pred započítaním nákupu novej techniky na ochranu protivzdušného priestoru viac ako dvojnásobne.
Slovensko sa usiluje stláčať deficit verejných financií zametaním dlhov pod koberec cez PPP projekty pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií či osekávaním štátnej prémie stavebného sporenia. No súčasne na modernizáciu armády je ochotné vynaložiť viac ako mnohé iné krajiny EÚ. Slováci by viac ako nové ťažké americké stíhačky prešpikované najnovšou technikou uvítali urýchlené dobudovanie diaľničnej siete naprieč krajinou, ktorého financovanie bude tvrdším orieškom ako platby zo štátneho rozpočtu na nákup vojenského arzenálu.