Šípkou nosa

, 23.08.2018 16:00

Kvety v záhrade niekedy majú ľudskú tvár. Ich stonky sa trebárs večer rozrastajú a menia na orlie pazúry. Listy povievajú okolo farebných chrústích postelí, zatvárajú a otvárajú pazúry, akoby si chceli vyskúšať silu zovretia. Listnaté tváre niekedy zarastajú strniskom, ktoré opäť mizne, listy vejú, občas sa prevracajú a tma ich pripúšťa viac, omnoho viac, ako ich vidí oko, ako nejakú nástennú maľbu, ktorá sa stále obnovuje.

Niektoré z maľby odpadávajú, iné pribudnú. Nedá sa určiť, na ktorej časti plátna sa objavia ako nejaká sopečná láva vzniku a rozpadu. Čím viac sa z prázdnoty vynárajú nové a nové tvary a tvory, ktoré sa vo vetre rozdvojujú a roztrojujú.

Beztvará a nestvárniteľná hmota, niečo listnato povievajúce, niečo šípkovité, niečo vidlicovito chvostnaté, bičíkovité, pernaté, priehľadné, čo poletuje neviditeľne ako výkriky hrôzy. Zároveň niečo neškodné, čo pripomína prihlúply úsmev, ktorý sa rozmnožený ako prach bohapusto víri s bezstarostnosťou. Tancuje ako v nejakej miestnosti, sadá si iba, aby bol vyplašený a odnášaný novým dorážaním a nalietavaním hmyzu.

Večer v záhrade, tváre a netváre, scylly a charybdy, beztvaré tulene a naježené hydry. Čosi všelijako zrastené križuje všelijako trupovité, končatinovité, kopytnaté. Krpatí kentauri, ich zvyšky okrídlené či neokrídlené. Plodiaci priestor kypí netvormi, vynára sa v ňom niečo ropuchovité, hadie, jašteričie, háveď s nespočítateľným počtom nôh, beznohá, jednonohá, dvojnohá, trojnohá, štvornohá, stonohá…

Niekedy kráča po bezodnom dne, inokedy poletuje so smiešne roztiahnutými nohami. Inokedy je tesne k sebe pritisnutá, akoby sa chcela za letu páriť, no vyvinie dosť veľkú rýchlosť. Éterické stvorenia zrodené v éteri, žijúce v éteri, unášané éterom, váľajúce sa po sebe, lezúce po sebe.

Nos je šípka, ktorá vedie, a každé stretnutie s kvetom vyžaduje poklonu. Vôňa akoby začala existovať pri dotyku s kvetom. Poznáme ju, vieme si ju predstavovať, no vyžaduje si blízkosť, ba náklonnosť, ak hovoríme o sklonení sa šípkou nosa ku kalichu.

Všade sú ruže. Vlastne sa nedá prejsť, treba obchádzať záhon okolo plota, spodom či vrchom. Zem je popukaná, pod ňou neviditeľné mestá, možno s pekným murovaním. Háveď tam možno drieme ako psy vo dvoroch. Ráno sa rozvinú vône zahrnuté starostlivosťou. V tom okamihu akoby sa rozpadávali, hoci majú voľnú a vznášavú podobu, vznášajú sa medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi vtedy a teraz, jemne splývajú s obomi.

Éterická prítomnosť vôní v záhrade, dych nadnášaný trvaním. Zavše sa zdá, že všetko, čo sa tu deje, ešte aj dážď, sneh, večer a ráno, všetka starostlivosť, ktorej sa záhrade a kvetom v nej dostáva, akoby sa okrem toho nehlučne a neviditeľne budovala jasná a svojím spôsobom aj hravá stavba opôr a podpier.

Iba ľahkosť spoločného menovateľa vôní, ktoré sú zbavené telesnosti, kôš s vypranou bielizňou, mokré povlaky na šnúre medzi slivkou a jabloňou, motýlie krídla hojdajúce sa na pavučinách v lístí, ich vôňa ovenčená ružami, osviežená vrkotom susedovej hadice, zurčivo tečúca voda, kropaje na duši…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#záhrada #príroda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Passion červené ruže

Passion červené ruže

29,99
Flower bag farebné karafiáty

Flower bag farebné karafiáty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk