O čom ani muk

Svoj prvý novoročný prejav začal Václav Havel symbolicky.

31.08.2018 17:00
debata (29)

Pred sebou na stole mal papiere s textom, na očiach okuliare, za ním viseli hodiny, ktoré ukazovali reálny čas. Sarkasticky na tieto detaily upozornil. Čím chcel poukázať na svojho predchodcu: ktorému texty písali, prejavy dopredu aranžovali a nahrávali.

V rozprávke o múdrej žene má dievčina splniť úlohu sudcu: prísť ani vo dne, ani v noci, ani nahá, ani oblečená, ani pešky, ani vozky. Asi ako Andrej Kiska so svojím prejavom k 50. výročiu okupácie Československa vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy: akože v ten deň na Sliači (odkiaľ sme vyhnali Rusov), akože z vlastnej hlavy, akože bez čítačky. Je rozhorčený, a pritom sa kdesi asi kúpe v mori.

Človeku sa nevdojak vybaví v mysli obrázok mladého 46-ročného Dubčeka na letnom kúpalisku v Santovke. Ženy a deti v plavkách a s plávacími kolesami, on odlepený od skokanského mostíka – letí, aspoň chvíľu. Z obrázka cítiť súzvuk. Bez papalášstva a bez aranžovania. Slávnu fotku cvakol Ľudovít Füle, vtedy regionálny spravodajca „četky“ v Nitre. Bol sa so svojím päťročným synom – neskôr novinárom Jánom – kúpať a zachytil ten symbolický okamih. V tom tragickom roku 1968 sme si boli blízko, ľudia na uliciach po oznámení, že Dubčeka onej augustovej noci uniesli nevedno kam, plakali na uliciach. „Sme s vami, buďte s nami!“ Kam sa to podelo? Kam oko dohliadne, samá fráza. Ešte aj pri tom výročí. Akoby nebola podstatná príčina, ale iba jej dôsledok. Vyliečia našu krajinu spin doktori?

Každé voľby sú súťažou agentúr – kto dá krajší slogan, kto lepšie nafotí kandidátku-kandidáta, kto vymyslí pútavejší príbeh. To nie je lož, to je marketing. Spoločenský život je plný zákopov, nenávisti. Kanadský novinár Tom Nicholson vo svojej knihe Gorila (2012) odkrýva mravenisko vzťahov medzi politikmi a deravým sitom tajných služieb, polície a finančníkov (oligarchov). Mafia sa v jeho textoch spomína už vtedy. Všetko sa dá kúpiť, aj politici, aj informácie. Nič sa nemení, len tá faloš je večná. Až človeku pri čítaní napadne: a prečo oligarchovia nevládnu otvorene, keď v skutočnosti vládnu? Načo platia ľudia ten drahý volebný cirkus, keď v skutočnosti sa politickí lídri musia nechať najať (kúpiť)?

Minulý týždeň sme si mohli prečítať pozoruhodnú správu spoločnosti Deloitte za rok 2018 o miléniovej generácii. Len 19 % respondentov odpovedalo, že politici majú pozitívny vplyv na etiku a motiváciu firiem. O negatívnom sa vyjadrilo až 71 % opýtaných. Nahradiť by ich preto mohli biznis lídri, ktorí podľa 44 % respondentov ešte majú pozitívny vplyv. Správa zohľadňuje názory 10 455 príslušníkov miléniovej generácie a odpovede 1 844 respondentov generácie z celkovo 36 krajín sveta. Trpká útecha, že v tom nie sme na Slovensku sami. Zdržuje nás demokracia, ktorá bola základom Pražskej jari? Politika sa má robiť tak, aby vytvárala podmienky na rozvoj každého občana, nie iba pre príslušníkov vyvolenej triedy, myslel si Alexander Dubček (a jeho spolupracovníci). O tom bolo výročie!

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #okupácia Československa #Andrej Kiska