Strašiak daňového bremena

Podľa mimovládnej organizácie Konzervatívny inštitút daňové bremeno občanov Slovenska vlani predstavovalo vo vzťahu k celkovým pracovným nákladom zamestnávateľa až 63 percent. To je o 2,7 percenta viac ako roku 2014.

10.09.2018 17:00
debata (1)

Vo zverejnenej analýze sa berú do úvahy všetky dane a odvody firiem, zamestnancov, dane firiem v regulovaných odvetviach, zrážková daň z úrokov, dividend, dane z majetku, spotrebné dane a dokonca aj DPH. Na základe takéhoto pomyselného daňovo-odvodového pospájania hrušiek s jablkami sa naozaj javí, že dane treba poriadne osekať, aby firmám, ich majiteľom aj zamestnancom zostalo v čistom viac. Otázne je za akú cenu.

Slovenské firmy v súčasnosti trápi nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre priemysel aj služby. Státisíce Slovákov sa zo zahraničia nevrátia ani v prípade, ak by naše daňové sadzby boli porovnateľné so švajčiarskymi. Tam sú dane nastavené úplne odlišne, pretože prevahu v nich majú dane z majetku.

V prípade zdravotných odvodov sú povinné odvody pomerne nízke, ale za cenu nízkeho rozsahu poisťovňami uhrádzaných služieb. To sa týka aj švajčiarskych dôchodkov, ktoré sú vysoké iba v prípade doplnkového dobrovoľného penzijného sporenia, ktoré na rozdiel od Slovenska štát výrazne daňovo podporuje.

V účtovníctve firiem sa nevykazujú percentá, ale náklady. To znamená, že oháňanie sa vysokými daňovými sadzbami či odvodmi v rozličných analýzach je iba hádzaním hrachu na stenu. Dôležité je porovnanie nákladov na zamestnanca.

Keď chceme udržať krehkú úroveň nášho sociálneho štátu, treba urobiť parametrické zmeny, ktoré zabezpečia udržateľnosť systému vyplácania penzií vrátane vdovských a vdoveckých dôchodkov, a precíznejšie určiť pravidlá financovania nákladov opatrovateľskej služby z verejných prostriedkov.

Daňové bremeno u nás v uplynulých rokoch naozaj vzrástlo. Bolo to najmä preto, lebo po dlhšom čase štát na nevôľu podnikateľov najskôr zaviedol v roku 2013 povinné odvody poistného z príjmov tzv. dohodárov, ktoré nie sú pracovným pomerom. Tým sa dohodárom tieto príjmy započítajú do vymeriavacieho základu pre výpočet dôchodku. Následne v roku 2017 zrušil stropy pre zdravotné odvody, čím nastavil rovnaké odvodové percentá pre všetkých platiteľov. Negatívne však treba hodnotiť napríklad zdanenie neživotného poistenia, ktoré sa dotýka takmer každého.

Maslo na hlave v daňovo-odvodových anomáliách majú za uplynulé dve dekády všetky slovenské vlády. Najväčší údiv z reakcií zahraničných ekonómov spôsobuje systém povinných zdravotných odvodov z nepracovných príjmov. Napríklad z predaja nehnuteľnosti do päť rokov od jej nadobudnutia drahšie, ako predstavovala kedysi jej kúpna cena, z výhier, príjmov z predaja poľnohospodárskych prebytkov, výnosov z predaja alebo obchodovania s niektorými druhmi cenných papierov.

Znižovať toto finančné bremeno v americkom štýle, teda zrušením povinných zdravotných odvodov z pracovných príjmov, nahradením platenej dovolenky neplateným voľnom zamestnanca a pod., môže byť síce pre niektorých našich analytikov lákadlom, no pre krajiny Európskej únie sa vôbec nehodí. Rovnako ako v percentách krížom-krážom pospájané daňové zaťaženie firiem aj občanov.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #dohodári #Konzervatívny inštitút #daňové bremeno #povinné odvody