Poučenie z bankového krachu

V sobotu uplynulo presne desať rokov od krachu americkej investičnej banky Lehman Brothers, čo spustilo dominový efekt na svetových akciových a finančných trhoch. Iba zachraňovanie európskych bánk označovaných „za príliš veľké, aby padli“, stálo celkovo 212 miliárd eur, o ktoré sa zvýšili verejné dlhy dotknutých štátov.

17.09.2018 17:00
debata (4)

Slovensko ani Česko síce v uplynulej dekáde žiadne banky nezachraňovali, zato však krízu s následným prepadom hospodárstva a príjmov verejných financií pocítili v plnom rozsahu. Verejný dlh SR vzrástol za posledné desaťročie z 19,2 mld. na 44,2 mld. eur (z 29 % HDP na 52 % HDP) čo dnes predstavuje 2,3-násobok vtedajšieho dlhu. Na porovnanie, v prípade Nemecka dlh za uplynulú dekádu narástol nominálne z 1,66 bilióna eur na 2,02 bilióna eur (zo 65 % na 68 % HDP), čo predstavuje zvýšenie o 21,6 %. Z globálneho pohľadu celkových verejných aj súkromných dlhov narástlo podľa MMF zadlženie ekonomík sveta na 225 % HDP, pričom pred krízou to bolo 190 %.

Bankový sektor je dnes stabilnejší a riziko, že by sa globálny finančný kolaps mohol zopakovať, je výrazne nižšie. V rámci EÚ k tomu napomáha o. i. od roku 2014 zavedenie Európskeho bankového dohľadu dohliadajúceho na veľké európske banky, oveľa prísnejšie posudzovanie projektov a úverových dlžníkov financovaných bankami a obmedzenie apetítu bánk na špekulatívne investície a podstupovanie investičných rizík. Banky v EÚ (najmä v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Grécku) však ešte stále majú vo svojich aktívach toxické úvery za 813 mld. eur. Mnohé európske banky pred krízou vo vidine lukratívnych úrokov nakúpili veľa gréckych štátnych dlhopisov, ktoré v nasledujúcich rokoch museli z väčšej časti odpísať. Akcie mnohých medzinárodne pôsobiacich peňažných ústavov sa dnes preto predávajú oveľa lacnejšie ako pred krízou.

Bilancia desaťročia od začiatku krízy dokazuje, že počiatočný prudký pokles cien na akciových trhoch bol iba dočasný, rovnako ako pokles cien nehnuteľností. Väčšina vyspelých ekonomík od roku 2015 zaznamenáva vďaka lacným úverom hospodársku konjunktúru, ktorá postupne tlačí na rast cien a zvyšuje dopyt po tovaroch a službách. Namiesto finančnej a hospodárskej krízy spojenej s poklesom výroby a rastom nezamestnanosti sa mnohé krajiny stretávajú s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Kríza na trhu pracovných síl znižuje možnosti na realizáciu objednávok najmä v oblasti stavebníctva, ale aj prijímanie nových zákaziek v priemysle.

Odvrátenou stranou hospodárskeho rastu a poskytovania hypotekárnych úverov, ktoré sú lacnejšie ako inflácia, je prudký rast cien bývania. To sa týka nájomných bytov aj cien realít v lokalitách, kde je dostatok slušne platených pracovných miest. Počet ročných platov potrebných na kúpu podobného bytu v Bratislave (9,6) môžeme porovnať s Viedňou (9,5), čo je oveľa viac ako vo Varšave (6,1). Zamestnávatelia si preto musia pri nábore nových ľudí do práce uvedomiť, že drahé byty si vyžadujú aj oveľa vyššie platy na splácanie hypoték.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #finančná kríza #Lehman Brothers