Slovo uschopnenie je povedomé. Akoby patrilo do príbehu o udici a rybe, ktorým pravicoví reformátori a blízki analytici ospravedlňovali radikálne obsekanie sociálnych dávok. Porcie ryby na stoloch chudobných síce mikroskopicky zmenšili, no vďaka zavádzaným aktivačným a vzdelávacím programom im vraj predsa vkladajú do rúk udicu a učia ich chytať ryby.
Ukázalo sa však, že aktivačné zametanie obce, ba ani diplom z kurzu písania životopisu nedláždia cestu z biedy. Sociálnemu vzostupu pomôžu ako aspirín zlomenej nohe. No pre štátnych a obecných pokladníkov je výhodnejšie rozumovať o neprispôsobivých osobách. Priznanie, že doterajšie programy iba predstierali uschopňovanie, by bolo prihlásením sa k zodpovednosti. Za to, že odkázaných na sociálnu pomoc neuschopňujú konať tak, ako sa očakáva od slušných občanov. Napríklad riadne platiť za odstraňovanie odpadu domácnosti.
Pritom ide o vážnu starosť celého sveta. Je vizitkou spravovania krajiny aj zodpovedného občianstva. Slovensko nie je jediný štát, ktorý vyžaduje priame spolupodieľanie sa domácností, v poplatkoch za odvoz a likvidáciu odpadu sa zohľadňuje počet rodinných príslušníkov. Čoraz viac krajín v úsilí znižovať vytváranie odpadu zavádza spoplatňovanie podľa objemu. Taký systém vyžaduje nemalé investície, ale ide o investície zodpovednosti voči planéte.
Vo svetle tejto planetárnej zodpovednosti možno chápať i čerstvé odmietnutie Ústavného súdu zaoberať sa podaním verejnej ochrankyne práv ohľadom vyňatia detí zo zodpovednosti za neuhradené poplatky za smeti. Príslušný zákon zaväzuje zodpovednosťou za planétu nás všetkých a to je predsa správne. Bodka.
Úlohou ústavných sudcov nie je študovať spisy nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Amartyu Sena a zamýšľať sa nad jeho konceptom uschopňujúceho vybavenia, bez ktorého ľudia nedokážu slobodne a dôstojne utvárať svoj život „v spolupráci a vzájomnosti s inými” a plniť si povinnosti, ktoré ľudská vzájomnosť vyžaduje. Nie sú povinní ani zamýšľať sa nad tým, či práve nízke sociálne dávky a rodičovské príspevky neprodukujú z časti obyvateľov a ich detí planetárnych vyvrheľov. Tým, že im systémovo znemožňujú, aby sa mohli správať ako riadni občania a platili za odvoz smetí.
Povinnosťou Ústavného súdu nie je teda hľadať a pomenovať príčinu toho, že súčasné nastavenie dávok rozširuje priepasť medzi životom slušných a neslušných občanov a že táto priepasť sa premosťuje iba pseudoudicami, ktoré sa však väčšmi podobajú na bič ako na nástroj na lovenie rýb. Ústava SR ho totiž neoprávnila iniciatívne uvažovať o systémovom zneschopňovaní pre slušný život. Nám to však nezakazuje.