Detstvo na splátky

Už sú to viac ako dva týždne, čo sa začal školský rok, a ja si kladiem otázku, ako to zvládajú rodičia, ktorí zarábajú ešte menej ako ja.

20.09.2018 12:00
debata (1)

Aktuálne máme dve deti, ktoré chodia na základnú školu, ďalšie chodí do škôlky a jedno na vysokú školu. To najstaršie si už našťastie trochu zarába samo a výhoda je aj to, že nerastie. Hlavne mu už konečne nerastie noha. Lebo nástup do školy znamená nové jesenné topánky, prezuvky, cvičky. A potom, samozrejme, ešte nejaké oblečenie. Niečo dostaneme, niečo po sebe podedia deti navzájom, niečo zoženieme v „sekáči“, no čosi musíme kúpiť nové. Potom sú tu školské pomôcky, temperové farby, kružidlá atď.

Som deťom vďačná, že nechcú chodiť do krúžkov. Jedno však chce, a veľmi. September je skrátka neuveriteľná finančná záťaž a iní ľudia síce majú menej detí, zato sú však na ne napríklad sami. Ako to, preboha, zvládajú? Ako riešia to, keď deti túžia po viacerých krúžkoch? Alebo ak chcú chodiť do škôl v prírode? Septembrom sa to totiž vôbec nekončí.

Všimla som si, že učiteľské zbory prejavujú zvýšenú sociálnu citlivosť. „Môžete to splatiť na splátky,“ hovoria polohlasne. A keď nejaký rodič povie, že na to jednoducho nemá a jeho dieťa nikam nepôjde, väčšinou len smutne pokývajú hlavou. Rozumejú tomu. Sami majú málo, ak ich partner (partnerka) nezarába výrazne viac, a za tie roky už videli všeličo.

Nejsť do školy v prírode, lebo nechcem, je niečo celkom iné, ako tam nejsť, lebo na to moji rodičia nemajú. Kdesi tadiaľto prechádza neviditeľná deliaca čiara. Nik sa nechváli, že nemá peniaze, aby deťom zabezpečil to, po čom túžia. Je to aj čosi celkom iné, ako keď túžia po smartfóne alebo počítači. Nemožnosť zúčastniť sa na kolektívnej aktivite ich vylučuje sociálne. Čo však s tým, keď sú príjmy časti obyvateľov také nízke?

Pravica problém buď odmieta vidieť, alebo prichádza s odpoveďou individuálnej pomoci. Ľavica aktuálne navrhuje plošné úľavy, z ktorých by mali osoh všetci. Teraz pred voľbami v Prahe sociálna demokracia navrhuje MHD zadarmo, na Slovensku sa zase hovorí o bezplatných obedoch pre žiakov.

Adresná pomoc pôsobí racionálnejšie, no plošná má iné výhody. Lebo ak je pomoc takzvane adresná, musí človek neustále dokazovať svoje príjmy a podstupovať ponižujúce cesty na úrady. Dobre to vidieť na prípade príspevku na bývanie, z ktorého v Českej republike profitujú široké vrstvy obyvateľov. O taký príspevok si zažiadate a musíte každé tri mesiace dokazovať, že ste naozaj dostatočne chudobní, aby ste ho poberali. Nielen to: aj to, ako presne ste chudobní.

V časoch, keď mnoho ľudí svoje príjmy lepí, ako vie, je to práca pre účtovníka, a nie pre osobu vyčerpanú ťažkou prácou. A tak sa stáva, že niečo zabudnete dodať a príspevok nepríde. Musíte počkať, kým sa to na úrade vyrieši, ale majiteľ bytu nepočká.

Musíme, pravdaže, premýšľať o tom, čo má byť pre všetkých a čo iba pre tých najchudobnejších. Ale nesmieme zabúdať, že systém kontroly nad nemajetnými tiež čosi stojí. Štátny rozpočet aj ľudskú dôstojnosť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #pomoc #škola #krúžky #finančná záťaž