Vždy sme sa tešili na vinobranie, kolotoče, sprievod, kone, čo ťahajú vlečku, na ktorej sedí Bakchus v bielej plachte so svojou bujarou družinou, podáva deťom hrozno, dospelým nalieva burčiak, zúrivé víno z prvej oberačky. Tohtoročné vinobranie sa určite vydarí. Tradičný sprievod, dychovky, ľudový súbor Magdalénka, Bakchus aj keramikári, všetko to dobré, čo v Modre máme a chceme ukázať. Mesto budú od piatka valcovať ľudia, prídu kolotoče, odklonia dopravu, na hlavnej ulici sa rozložia stánkari. Všetko ako kedysi, a predsa trochu inak.
Modrania už dávno nemajú svoju vlastnú dychovku (skúšali pod viechou, no nemajú ani viechu), na slávnosti nám chodí zahrať Vinosadka, Častovanka a Vištučanka, keramika učňovské stredisko pre nedostatok učňov zavrela a o mladom víne alebo burčiaku vieme my Modrania svoje: „Hrozna bude toľko, koľko Pán Boh dá, a vína, koľko my chceme!“ Vinobranie bolo aj v Rači, v Dúbravke bol oberačkový festival, pred týždňom bolo v Pezinku, pred troma boli v Modre Slávnosti hliny a vtedy bol tuším aj jarmok v Trnave, a potom púť v Šaštíne.
Dôvod previezť sa na kolotoči a rozložiť stánky. Bratislavský kraj holduje jablkám, tak sa urobia jablkové hody. V Modre budú o týždeň. Chvíľu vydržíme a budú vianočné trhy, potom fašiangy a budeme variť kapustnicu, v Pezinku fizulnačku a na Dubovej bude babská. Oslavujme, kým je čo a za čo. Hudba reve, mestom sa ozývajú detonácie a tým, čo majú kolotoče pod oknami, rinčia obločné sklá. Kolotoče sú „premakané”, že nielen roztočia, ale aj obrátia dolu hlavou, spustia a vyhodia do výšky, napokon človek vystúpi šťastný, že sa nezabil a prežil to. Mestom sa šíri vôňa prepáleného oleja, klobások, cigánskych, prasiatok, lokší, placiek a kvasiaceho mladého vína za nekresťanské peniaze.
Vinobranie obracia nielen žalúdok, ale aj peňaženku. Jedna jazda na kolotoči stojí štyri eurá, inde dve, ale tie sú pre malé decká. Na vinobranie treba našetriť. Peniažky cinkajú, hudba nerešpektuje súkromie, váľa ploty našich životov. Radi oslavujeme. Oberačky, jabĺčka, fizulnačky, všetko je dôvod na oslavu. Od Tatier k Dunaju chudáci spievajú a oslavujú, takí „otarení” vínom si aspoň nevšimneme vlkov, čo vyjú v diaľke.
Robme na kolotočoch za štyri eurá saltá mortale a potom kričme: „Mama, kúp mi röntgen!“ Nič a nič ma nebaví, hádam nejaký malilinkatý čínsky v niektorom zo stánkoch nájdeme za facku, dve, a keď budeme s dychom na konci, možno nás úbohé slovenské siroty aj niekde naozaj prichýlia. Zatiaľ oslavujme a pime!