Ten znamenal zradu spojencov, keď po početných provokáciách nacistického Nemecka voči územnej suverenite ČSR britský ministerský predseda Neville Chamberlain listom upozornil Adolfa Hitlera, že všetko sa môže vyriešiť bez vojny a bez odkladu.
Podľa dohody uzavretej 29. septembra 1938 medzi Nemeckom, Francúzskom, Veľkou Britániou a Talianskom sme museli odovzdať do 10. októbra Nemeckej ríši pohraničie osídlené prevažne obyvateľmi nemeckej národnosti. Na tomto území boli už z väčšej časti vybudované ťažko zničiteľné obranné pevnosti. Za absurdné možno považovať aj to, že sme Nemcom z donútenia odviedli bezodplatne v pomere k počtu obyvateľov odstúpených území alikvotnú časť zlatých rezerv Československa.
Odrezanie pohraničných území na jeseň 1938 vytvorilo živnú pôdu pre úplné roztrhnutie republiky. To sa uskutočnilo na jar 1939 po vytvorení Slovenského štátu v obavách, aby Slovensko neskončilo znovu pod nadvládou Maďarska. Vydrancovanie Čiech a Moravy po ich obsadení nacistami bolo možné najmä tým, že sa tam nestala domácou menou ríšska marka (RM), ale hneď výrazne oslabená protektorátna koruna.
V priebehu niekoľkých mesiacov Nemci vykúpili v protektoráte skoro všetok tovar, pričom platiť mohli priamo v nemeckých markách (kurzom 1 : 10, hoci v kúpnej sile kurz mal byť 1 : 7). Národná banka pre Čechy a Moravu pritom za RM nedostávala žiadnu náhradu, pretože tie predstavovali iba účtovnú pohľadávku voči Nemeckej ríšskej banke.
Zabudnuté okrúhle výročie na Slovensku predstavujú aj dve dekády od plnej konvertibility slovenskej koruny od 1. októbra 1998 bez ohľadu na to, že v januári 2019 uplynie desať rokov od jej nahradenia eurom. Jeseň 1998 znamenala pre naše firmy koniec devízového šikanovania, ktoré bolo relikviou neplnohodnotnej Kčs z čias socializmu a nedostatku devíz po vzniku SR.
Legislatívne uvoľnenie oprát devízových reštrikcií uvítali všetky spoločnosti, ktoré obchodovali so zahraničím. Firmy nemuseli už viac povinne posielať získané devízy z predaja tovarov a služieb zo zahraničia na Slovensko. Nemuseli ani žiadať NBS o povolenie otvoriť si doma alebo v cudzine devízové účty a nechať si v ich prospech pripisovať tržby v cudzích menách.
Plná konvertibilita slovenskej koruny umožnila podnikateľom voľný pohyb kapitálu bez ohľadu na hranice a účel platby. Pred dvadsiatimi rokmi tak firmy mohli bez povolení prvýkrát v dejinách čerpať úvery zo zahraničia alebo nakupovať bez obmedzení cenné papiere v akejkoľvek forme.
Otvárať si devízové účty a voľne s nimi nakladať od roku 1990 mohli iba občania, nie však firmy. V každom prípade však ide o epizódu našej menovej histórie, ktorú by si nikto z nás nechcel zopakovať.