V takých zariadeniach nemôže fungovať družina ani program celodenného vzdelávania s jazykovou podporou, hoci pre prospievanie detí s iným materinským jazykom, ktoré navyše žijú v preplnených chatrčiach, majú zásadný význam. Informácie o riešení tohto problému sa do tlačovej správy nedostali. V nej namiesto toho zaznelo, že vláda mieni podporiť pastoráciu Rómov (získanie pre vieru). Verí totiž, že by to mohlo „pomôcť k zmene spôsobu ich života a opätovnému zaradeniu sa do spoločnosti“.
Pastorácia sa môže javiť ako dôležitá podpora integrácie dvom skupinám. Jednak romantikom veriacim, že za uviaznutie v biede tých, ktorých sme vytlačili do get, môžu ich „iné hodnoty“. Že im stačí resetovať hlavy a roztiahnu krídla. Cynici zase vítajú posilňovanie viery ako zdravotne a sociálne neškodnú formu anestetika od ubíjajúcich existenčných starostí. Predstava, že tí, čo unikajú od bezperspektívnosti života cez drogy, alkohol či večne zapnutú televíziu, nájdu útechu v stáročnom múdre, že koho Boh miluje, toho krížom navštevuje, nie je postavená na vode.
Aj u nás máme prípady, že sa náboženským spoločenstvám podarilo obrátiť zbedačených nezamestnaných obyvateľov osady na vieru a oni prestali s pitím alkoholu a hrou na automatoch. Veria, že koniec sveta s jeho utrpením je blízko a po ňom začne život bezbolestný a blažený. Prácu síce nemajú, ale žijú slušne a skromné peniažky dávajú kazateľovi. Radi vyvážia darmi pocit prijatia, ktorý sa im dostáva len tu.
Podobne sa v tradičných katolíckych oblastiach prežíva sväté prijímanie. Chudobné rómske rodiny, ktorých deti toto potvrdenie prijatia čaká, sa naň starostlivo pripravujú. Zháňajú, čo sa dá, a zadlžujú sa, aby ich dcérky a vnučky mohli stáť pred oltárom tak, ako sa patrí, v skvostných dlhých šatočkách. A aby mohli osláviť udalosť prijatia s celou rodinou. Rekvizitami nášho sveta ukazujú svoju patričnosť, náležanie k nám. Hoci za tento krátkodobý pocit prijatia zaplatia dlhmi a ďalším biedením.
Sociologicky je pocit láskavého prijatia na tom celom najdôležitejší. Ľudí vystavených ťažko predstaviteľnej neistote a ťažkostiam môže zásadne posilniť. Ale pociťovať ho potrebujú každodenne. Pretože inak sa sebaúcta a odvaha prekonávať prekážky nevypestujú.
Tie správne miesta pre zažívanie pocitu prijatia a sebaúcty sú materská a základná škola. To sú inštitúcie, ktoré by v demokratických krajinách mali byť zdrojom silných zážitkov, že na každom dieťati záleží a je prijímané s láskou a úctou.
Ak to tak nie je, pocit odvrhnutia prekryjú občasné návštevy duchovných v osadách a veľkolepé obrady v medzníkoch života iba krátkodobo. Pocit prijatia Božieho dieťaťa sa síce dá posilňovať aj modlitbou, no to dokážu len virtuózi viery. Určite nie deti v osade, ktorým hlad lepšie prekryje toluén.