Digitálny prekariát

, 13.10.2018 14:00

Technologické inovácie ovplyvňujú to, ako produkty či služby dizajnujeme, vyrábame, nakupujeme, dopravujeme k zákazníkovi či spotrebúvame. Niektoré základné parametre sa nemenia: majitelia kapitálu (technológií) hľadajú čo najvhodnejšie podmienky, ako nakúpiť pracovnú silu, a predať produkt zákazníkovi – či už je ním iná firma (spracovanie dát), alebo jednotlivec (jazda Uberom).

Jedným z najrozšírenejších mýtov spojených s digitálnou ekonomikou je predstava, že stiera rozdiely medzi „zamestnancom“ a „zamestnávateľom“. V novej liberálnej utópii sme všetci podnikateľmi, ponúkajúcimi slobodne služby tomu, kto zaplatí najviac.

Až na to, že to tak, samozrejme, nie je. O „slobodne“ na trhu rozhoduje aj moc jednotlivých aktérov. Globálna firma, vlastniaca unikátnu technológiu, je v úplne inom postavení ako jednotlivec, ktorý, ak chce zarobiť, musí mať k tejto technológii prístup. Aj preto je dôležité, aby boli ich vzťahy regulované rovnakým či porovnateľným spôsobom ako vzťahy zamestnávateľa a zamestnanca. A zákon má chrániť toho slabšieho.

Časť ekonomického úspechu digitálnych firiem tkvie v tom, že podnikajú v prostredí, ktoré je regulované slabšie než „bežná“ ekonomika. Uber poráža taxislužby aj tým, že sa mnohým existujúcim reguláciám jednoducho vyhne – a to aj vo vzťahu k zamestnancom.

Pokiaľ ide o podmienky regulujúce podnikanie v určitých oblastiach, situáciu postupne naprávajú rozhodnutia súdov, nové zákony, miestne nariadenia a pod. Z pohľadu európskej legislatívy sa už napríklad Uber nemôže tváriť ako „digitálna spoločnosť“ – je prepravnou firmou. Minulú jeseň prehrala táto firma v Británii súdny spor a svojich vodičov musí klasifikovať ako „zamestnancov“.

Problémom však je, že takáto stratégia pôsobí iba po určitú hranicu. Zmeny, ktoré do organizácie práce prinášajú digitálne technológie, v kombinácii s dereguláciou trhov práce, ktorá za posledné desaťročia zasiahla prakticky každú európsku krajinu, výrazne oslabili postavenie zamestnancov v týchto sektoroch. Výsledkom je, že zatiaľ čo „digitálne spoločnosti“ patria medzi ekonomicky najúspešnejšie firmy, ich obyčajní zamestnanci bývajú často veľmi zle platení.

Podľa štúdie ekonómov Özlema Onarana a Alexandra Guschanskiho podiel miezd na pridanej hodnote (zjednodušene: rozdelenie vytvorenej hodnoty medzi „prácu“ a „kapitál“) závisí výrazne od vyjednávacej pozície pracovnej sily. V sektoroch, kde sú zamestnanci atomizovaní, kde sa nekoordinujú a neorganizujú, je ich vyjednávacia pozícia malá.

Štrajk vodičov Uberu, ktorý sa konal pred pár dňami v Británii, či protesty za zlepšenie postavenia zamestnancov fastfoodových reťazcov a donáškových služieb, organizované britskými odbormi, ukazujú, že ani v tomto sa „nová ekonomika“ nelíši od takzvanej tradičnej. Ak chce nový prekariát – či už pracuje v digitálnych sektoroch, alebo v službách – spravodlivejší podiel na bohatstve, ktoré pomáha vytvárať, musí sa organizovať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnávatelia #zamestnanci #Uber #Technologické inovácie #digitálna ekonomika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Flower box biela kocka "M" farebné kvety

Flower box biela kocka "M" farebné kvety

29,99
Orchidea zelená na vysoko

Orchidea zelená na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk