Radostná perspektíva

Pred každými voľbami vzniká určité napätie, ktoré pramení z toho, že ich vôbec nie je možné uskutočniť bez primeraného rozloženia mravnosti a nemravnosti. Keby boli všetci kandidáti vyslovene mravne založené osobnosti, volič by si medzi nimi jednoducho vybral a bolo by. Ale prišiel by o to najdôležitejšie, teda o hlboký mravný zážitok, ktorý je možné hlbšie vychutnať iba v súvislosti s totálnou nemravnosťou. Mimo volieb to nie je možné v nijakej slušnej spoločnosti.

14.10.2018 12:00
debata (4)

Mravný kandidát musí ohúriť voličov a nemravného protikandidáta svojou príťažlivou mravnosťou. Ako keď mladý chudobný plejboj svojou sympatickou nezávislosťou od peňazí (veď ich vôbec nemá!), teda akoby mimovoľne, zvádza postaršiu milionárku.

Ak si voličov predstavíme ako železné piliny, potom voľby jednoducho pripomínajú známe fyzikálne pokusy s nimi a magnetom. Veď samotným voličom väčšina kandidátov nejaký vyšší duchovný rozmer aj tak spravidla neprisudzuje. Nijaká pilina by totiž bez správneho a šikovne orientovaného mravného magnetu nikdy nezistila, kde je sever, a nikdy by vraj nevedela, ktorým smerom je to všetko potom správne.

Spoluobčanov preto ani veľmi neprekvapilo, keď predseda KDH Alojz Hlina v známom denníku z ničoho nič prudko skritizoval predsedu hnutia Sme rodina: „Boris Kollár je ohrozením parlamentnej demokracie. Tento človek deštruuje našu parlamentnú demokraciu. Žasnem nad tým, koľko mediálneho priestoru sa mu dostáva. Žasnem a budem žasnúť.“

To, čo sa o Kollárovi dozvedáme, je vskutku strašné. Ale zároveň sa dozvedáme aj mnoho pekného o Hlinovi: „Mňa Boris Kollár neoblbol ani na minútu. Žiaľ, iných áno.“

Jeden je dobrý, druhý zlý. Ostatne, ako vždy pred voľbami. Lenže istý drobný problém v tom je. Patrí k povahe morálneho magnetu a jeho oslnivým funkciám. Každý magnet má totiž dva póly. Inak by nefungoval.

Istotne si mnohí z mojej generácie spomenú na hračku – malé lacné autíčko, ktoré malo vzadu prilepený magnet. Patrila k nemu palička, na konci ktorej bol tiež magnet. Autíčko sa ňou uvádzalo do pohybu, lebo oba sa navzájom odpudzovali. Takže potom jazdilo v priestoroch detskej fantázie zdanlivo samo.

Zostáva teda otázkou, či cestu do parlamentu šéfovi Sme rodina napokon nevydupali samotní prívrženci morálky. Svojimi masívnymi pochodmi za život, za rodinu, proti potratom, proti tomu a onomu. Prepochodovali vtedy popri parlamente, ale rodina, teda „Sme rodina“ doň vskutku vstúpila. Zázrak? Boli niektoré piliny azda drevené, a preto mravnému magnetizmu odolali?

Po voľbách mi so smiechom zvestovala mladá predavačka pri pokladnici v hypermarkete: „Toto je národ! Toto je môj národ! Pochoduje za všetky cnosti, ale napokon si aj tak zvolí najväčšieho zhýralca!“ Tak nejako to prostá duša chápala, kým politik žasne.

Nuž, asi na to treba istý talent, ako sa o tom vyjadril poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Rozličné sú ľudské poslania: jedni píšu verše, druhí udania. A keď sú obe nadania dané, príde to udanie veršované!"

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Alojz Hlina #Boris Kollár #mravný kandidát #pochody za život a rodinu