Konvergencia našej ekonomiky teda míľovými krokmi pokračuje a do roku 2025 sa priemernou mzdou vyrovnáme Nemcom z obdobia, keď Slovenská republika vznikla. Vtedy boli v Nemecku platy na úrovni 1 337 eur.
Deficit verejných financií má v roku 2019 klesnúť na 0,1 percenta HDP. Na takú dobrú správu, ktorá je predzvesťou vyrovnaného štátneho rozpočtu, sme čakali 25 rokov, lebo Slovensko od samého začiatku v roku 1993 hospodárilo v červených číslach. Výsledkom je celkový dlh 44,36 miliardy eur k prvému polroku 2018, čo je 2,3-násobok nášho dlhu z roku 2008.(19,2 mld.). Každoročné výdavky iba na úrokoch z vydaných štátnych dlhopisov napriek súčasným nízkym percentuálnym sadzbám predstavujú 1,1 až 1,2 miliardy eur.
Podľa najnovšieho vládou schváleného návrhu rozpočtu na roky 2019 až 2021 majú v budúcich rokoch stúpnuť príjmy verejných financií najmä rastom daní a odvodov z príjmov občanov. Výber dane z príjmu fyzických osôb sa má zvýšiť v roku 2021 na 3,51 miliardy eur, čo je o 1,13 miliardy viac, ako predstavoval jej výber v roku 2016 (2,376 mld.).
Pokiaľ ide o daň zo zisku firiem, štát s vyšším výberom dane v nasledujúcich troch rokoch neuvažuje, pretože plánovaný výber v roku 2021 (3,106 mld.) má byť nižší ako v roku 2016 (3,187 mld.). K rastu príjmov verejných financií tak prispejú predovšetkým zamestnanci. V najbližších rokoch výrazne stúpnu najmä príjmy zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne.
Na výdavkovej strane dá štát menej iba rezortu kultúry a verejným vysokým školám, ktorým zo štátnej pokladnice musí v nasledujúcich troch rokoch stačiť asi o 15 percent menej peňazí ako doteraz. Oficiálne deklarovaná valorizácia tabuľkových platov učiteľov vysokých škôl o 10 percent v roku 2019 a o ďalších 10 percent v roku 2020 je v protiklade s plánovaným znižovaním výdavkov štátu na ich platy. Kým v roku 2018 majú mzdové výdavky verejných škôl hradené štátom dosiahnuť 342 miliónov eur, budúci rok si budú musieť školy vystačiť zo sumou 310 miliónov.
Vládny materiál predpokladá priemernú ročnú mieru inflácie v nasledujúcich rokoch 2,5 percenta, čo znamená, že rovnaký objem prostriedkov (342 mil.) bude mať v roku 2021 kúpnu silu dnešných 317,58 milióna. Štát tak aj po dvojnásobnom zvýšení tabuľkových platov zamestnancov vysokých škôl v budúcich dvoch rokoch v kapitole výdavkov štátneho rozpočtu plánuje v roku 2021 vynaložiť na vzdelávanie vysokoškolákov v reálnych cenách menej ako v roku 2018. Štát totiž pri schvaľovaní rozpočtu oveľa viac preferuje masívne výdavky na obranu pred zlepšením podmienok v školstve, zdravotníctve a v sociálnej oblasti.