Hodnotenia výsledku bavorských volieb sa zamerali najmä na budúcnosť Kresťansko-sociálnej únie. Predpovede sa ukázali správne: v percentuálnom hodnotení strana zaznamenala historicky najhorší výsledok a vládu v Mníchove si udrží len vďaka koalícii s centristickými Slobodnými voličmi. Pád CSU však nie je až taký prekvapujúci ani drastický – v absolútnych číslach získala len o trochu menej hlasov ako v roku 2014. Položila ju vyššia volebná účasť, z ktorej profitovali najmä nové strany.
Výsledok však nedáva žiadnu útechu sociálnym demokratom. V Bavorsku síce vždy ťahali za kratší koniec, no ešte v minulých voľbách boli najsilnejšou opozičnou politickou stranou. Pád z 20,6 na 9,7 percenta ich však poslal za Zelených, Slobodných voličov i AfD. Je to ich najhorší volebný výsledok v povojnovej histórii.
Najhoršie však je, že sa netýka len Bavorska, a nie je to krátkodobé zaváhanie. Volebná popularita SPD dlhodobo klesá. Vstup do súčasnej veľkej koalície, ktorý členská základňa odobrila len pod tlakom vedenia (a zo strachu z predčasných volieb), im poškodil ešte viac. Centristickí voliči podporia často radšej CDU/CSU. A pozíciu ľavicovej strany zaujali Zelení a Ľavica (Die Linke). Po minuloročnej katastrofe vo federálnych voľbách sa SPD zamýšľala, ako vrátiť zašlú slávu. Dnes sa musí zamyslieť, ako politicky prežiť.
O to viac, že proti nim ide aj demografia. Podľa analýzy Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie (BPD) viac ako polovica (54 %) voličov SPD má nad šesťdesiat rokov. Starší voliči sú silno zastúpení aj v ľavicovej Die Linke. No tá je na rozdiel od sociálnych demokratov silná aj v skupine pod 30 rokov. V skupine 30– až 60-ročných sú silní zelení. Inak povedané, ak sa nič mimoriadne neudeje, demografický vývoj v ľavej časti politického spektra favorizuje v strednodobom horizonte Zelených. A v dlhodobom Ľavicu.
Situácia sociálnych demokratov sa sama od seba nezlepší. Nie je to len vec nájdenia „nového naratívu“ či lepšej komunikácie. Kombinácia politiky „nového stredu“ (Schröderova obdoba blairistickej tretej cesty) a účasti vo veľkých koalíciách s CDU/CSU vzala sociálnym demokratom dôveryhodnosť. Ťažko sa môžu tváriť, že prinášajú „sociálnejšiu alternatívu“, keď majú (v niektorých prípadoch veľký) podiel na mnohých problémoch, ktoré Nemcov trápia: od nedostatku dostupného bývania, cez nárast nízkoplatených pracovných miest a fenoménu „pracujúcej chudoby“, po pretrvávajúce rozdiely medzi východom a západom krajiny.
Samo vystúpenie z veľkej koalície na obnovu strany nestačí. Môže sa však ukázať ako nevyhnutná podmienka hľadania nového politického priestoru. Prípadne znovuzískania priestoru naľavo od stredu, ktorý SPD evakuovala. V opačnom prípade jej hrozí osud stredoeurópskych progresívnych (nie, o Smere-SD nehovorím) sociálnodemokratických strán.