Zverák penzijného automatu

V parlamente sa bude čoskoro diskutovať o návrhu ústavného zákona o dôchodkovom strope. V súčasnosti sa odchod do penzie každoročne zvyšuje približne o dva mesiace v závislosti od predlžovania tzv. strednej dĺžky života na Slovensku.

22.10.2018 08:00
debata (2)

Napríklad od roku 2019 bude odchod na zaslúžený odpočinok možný vo veku 62,5 roka. Pri súčasnom dvojmesačnom tempe zvyšovania dôchodkového veku by roku 2028 ľudia odchádzali do penzie ako 64-roční. Ak by sa u nás zmiernilo predlžovanie veku, možno aj neskôr.

Slovensko nepotrebuje tlačiť nasilu dôchodkový strop do Ústavy SR, potrebuje skôr presadiť pomerne jednoduché zmeny v dôchodkovom systéme ako takom.

Ústavné zabetónovanie veku odchodu do penzie je v Európskej únii atypické, pretože môže mať vplyv na udržateľnosť dôchodkového systému a nevyhnutnosť zvyšovania dotácií na výplatu starobných dôchodkov, čo sa v nasledujúcich dekádach odrazí na deficite verejných financií.

Lepším riešením pre poistencov aj pre štát by preto bolo zmiernenie podmienok na odchod do predčasného dôchodku. Ak u nás do penzie možno odísť najskôr dva roky pred dosiahnutím zákonného veku, vo väčšine krajín ide o dlhší časový horizont. Na Slovensku je pritom v rámci EÚ veľmi vysoká penalizácia za skorší odchod do dôchodku (ročne 6,5, resp. 12,5 % za dva roky), ktorá sa počíta z beztak nízkych prvotne vypočítaných penzií.

V iných štátoch je pritom bežné, že do predčasného dôchodku sa dá odísť už päť rokov pred dosiahnutím potrebného veku pri priemernom krátení vypočítanej penzie o 0,3 percenta za každý chýbajúci mesiac. U nás je to až 0,5 percenta. Zmrazenie taxametra penzijného automatu na 64 rokov presadzovať netreba, pretože by úplne postačovala garancia zníženia penalizácie za predčasný odchod do penzie (na 0,3 % za každý chýbajúci mesiac) a predĺženie doby jej poberania na päť rokov. Tým by sa znížilo riziko nevyhnutnosti byť zamestnaný aj vo vysokom veku, na čo apelujú politici i odborári vo svojich kampaniach.

Slovensko nepotrebuje tlačiť nasilu dôchodkový strop do Ústavy SR, potrebuje skôr presadiť pomerne jednoduché zmeny v dôchodkovom systéme ako takom. Prvým z nich by mohlo byť rozšírenie kategórií zamestnancov, ktorí majú nárok na povinné príspevky zamestnávateľov (najmä manuálne pracujúcich) na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) súčasne s ich percentuálnym navýšením z vyplácaných miezd. Sporitelia v DDS by tiež uvítali zníženie extrémne vysokých poplatkov, ktoré ich okrádajú o úspory a v budúcnosti aj o doplnkové dôchodkové renty. Súčasne s tým by štát mal pri DDS zrušiť zdravotné odvody a daň z príjmu z príspevkov zamestnávateľov s obmedzením maximálnych stropov týchto úľav. Zamestnanci dnes platia dane zo sporenia v DDS, ktoré si užijú formou renty, často až o niekoľko desaťročí.

V druhej polovici júna sa v Bratislave konala konferencia k ústavnému zákonu o dôchodkovom systéme, ktorá definovala reálnu súčasnosť a víziu budúcnosti penzijného systému Slovenska ako celku. Vysoká odborná úroveň tohto podujatia a závery z neho však nekorešpondujú so súčasnou zbytočnou politizáciu tejto dôležitej spoločenskej problematiky.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #dôchodkový strop