Hou, hou, a písala som o tom, ako inak beží čas niekomu, kto sedí s cigaretou a debatuje v kaviarni U Michala alebo pije pivo v krčme zvanej Ponorka, a ako sa môže vliecť niekomu, kto sedí trebárs na prednáške o čase a nemá seminárnu prácu. Tú prácu som inak napísala v bistre Krym! Navrhujem slobodu. Vlkom, vtákom, býkom aj psom, a každému jeho vlastný čas, osobný, detaily sa v tej skrumáži doladia! Alebo nedoladia a zvykneme si…
Je v móde rozoberať všetko. Debaty obyčajne nevedú nikam, ale o to v nich nikomu nejde. Dnes ide o slobodu! O právo – na debatu, na slobodu, na sebavyjadrenie, na lásku, na vieru…
Ako ma len potešila jedna milá pani, ktorá si spomenula v debate o posúvaní času na školákov, že tí predsa musia ráno vstávať, a že to treba spraviť tak, aby ich to prebúdzanie čo najmenej bolelo.
Milá pani, školáci predsa dnes nikoho nezaujímajú! Dnes sú vraj niektoré tety učiteľky také frustrované zo svojich nízkych platov, že im neprekáža, že učia zo zlých učebníc, takmer všetkých, neprekáža im, že im žiaci, niektorí, nerozumejú. Nezáleží im na tom, aby niečo pochopili či rozumeli, dnes sú učiteľky, ktoré dokonca nemajú rady deti, neznášajú ich (!), a niektoré rodičovské združenia pripomínajú krčmové debaty, kde sa ohovára a klebetí o tých, ktorí na ne neprídu!
Milá pani, v súčasnosti, keď si máme možnosť vybrať, či bude ráno ráno, alebo večer, či obed, keď máme akože právo o tom verejne hovoriť a verejne sa hovorí úplne o všetkom, dokonca aj o veciach, o ktorých slušný človek nikdy nerozpráva, väčšina školákov v skutočnosti okrem rodičov nezaujíma, naozaj česť výnimkám, ale naozaj nikoho.
Poznám deti, ktoré nešikanujú a nebijú svalnatí či starší spolužiaci, ale tety učiteľky. Poznám také tety učiteľky, len nik o nich nevraví, lebo veď máme deti, a pani učiteľke sa predsa neodvráva… Ani rodičia nesmú odvrávať!
Moja milá pani, svet, my dospelí sme zabudli, že sme boli malí, že sme si večer podobne ako vrabčiak Čimo neradi líhali a ráno vstávali a mazali do kúpeľne. Zabudli sme deťom čítať rozprávky, zabudli sme na to, že svet detí potrebuje ilúzie, naše tety učiteľky sa na deti zabudli usmievať, nechcú byť ich prístavom, druhými mamami ani otcami. Za taký plat?
Ale mamu, prvú, druhú ani tretiu človek predsa nikomu nerobí za peniaze. Jednou z mám môže byť aj suseda či kamarátka. K mame vedú iba jedny dvere, cez dve predsiene, pravú a ľavú, a dve komory, až potom ste doma.
My môžeme debatovať o slobodnom svete, o čase, šikanovaní, právach, len nám tu bude o chvíľu s nami všetkými smutno. Sú krajce, ktoré odkrajujú len mamy. Tie doma aj v školách. Na týchto malých bude raz stáť svet. A ak ich nedostanú od mám, kde ich naberú???