V lete posunula komisia prípad pred Európsky súdny dvor. Ten vydal pred dvoma týždňami predbežné opatrenie, v ktorom poľskej vláde nariadil, aby okamžite zastavila akékoľvek zmeny až do konečného rozhodnutia.
Ešte v lete niektorí z poľských ministrov vyhlásili, že Varšava sa nemusí rozhodnutím Európskeho súdneho dvora riadiť. Nakoniec však (nateraz) ustúpila. Sudcovia, ktorí mali byť odídení do dôchodku, sa vrátili do práce. A sudcovská rada zastavila prijímanie nových, ktorí ich mali nahradiť.
To neznamená koniec zápasu o právny štát v Poľsku. Ak aj súd v Luxemburgu nakoniec rozhodne, že reformy majú byť zrušené, poľská vláda to môže ignorovať. Napriek hrozbe vysokých finančných sankcií to Kaczynskemu môže za upevnenie moci stáť. Prípadne príde s iným nápadom, ako oslabiť nezávislosť súdnictva. V konečnom dôsledku, pokiaľ sa vo Varšave nezmenia mocenské pomery a Kaczynského ľudia nebudú odstavení od vlády, Poľsko sa bude EÚ postupne vzďaľovať.
Dôvody, pre ktoré sa nádejní stredoeurópski autokrati usilujú dostať pod kontrolu inštitúcie na ochranu a presadzovanie práva, sú zrejmé: žiadna moc nie je absolútna, ak ju môžu zastaviť nezávislé súdy. Žiadna politicko-oligarchická „verchuška“ nie je beztrestná, ak sa v ich kšeftoch môžu začať hrabať náležite nepoučení vyšetrovatelia a prokurátori. Rovnako zrejmé je aj to, prečo im prekážajú nezávislé médiá či občianska spoločnosť.
Orbán a Kaczynski otvorene podkopávajú základy právneho štátu. Ich perspektívni nasledovníci (vrátane, ako už teraz vieme, magistra Danka) to budú robiť, keď dostanú príležitosť. Ďalší to robia menej nahlas. Občas si kopnú do menšín, postrašia cudzincami, no predovšetkým systematicky oslabujú inštitúcie, ktoré majú právo ochraňovať. Je jedno, či to robia z ideologického presvedčenia, alebo v snahe uchrániť si moc stojacu na korupcii.
Právny štát možno totiž rozkladať aj potichu. Bez otvoreného valcovania súdnictva a šliapania po nezávislých médiách či treťom sektore. Stačí spolitizovaná polícia, chrániaca záujmy „našich ľudí“. Prokuratúra, ktorá korupciu na najvyšších miestach nestíha, ale zahládza. Skorumpované či nekompetentné súdy.
Takýto tichý rozklad je nezlučiteľný s plnohodnotnou účasťou na európskej spolupráci rovnako, ako otvorene autokratické vládnutie. Európska únia stojí na spoločných hodnotách. A na pravidlách, ktoré tieto hodnoty (hoci aj nedokonale) uvádzajú do praxe. A inštitúciách, ktoré zabezpečujú dodržiavanie a presadzovanie týchto pravidiel. Plnohodnotnou súčasťou spolku nemôže byť žiadna krajina, ktorá čokoľvek z toho systematicky porušuje.