Nemajú síce veľké šance, ale nechcú sa dať zaskočiť. Tým sa v daných chvíľach podobajú na amerických občanov, ktorí sú v podobnej neľahkej situácii a dokonca ešte skôr budú voliť do Kongresu. Ide pritom o situáciu, ktorá je iba ťažko predvídateľná, lebo jeden americký kongresman už pred pár mesiacmi vyslovil nádej, že do týchto volieb nebudú zasahovať ruskí hackeri. Nepovedal síce presne, či nebudú zasahovať do amerických alebo do slovenských volieb, no ja ako vlastenec vôbec nepochybujem o tom, že mal na mysli práve Slovensko. Amerika je zatiaľ o niečo väčšia, a tam si to hádam budú voliči vedieť skôr ustrážiť.
Slovensko, pochopiteľne, spájajú s Amerikou nanajvýš podobné predvolebné témy. Dobré mamky v Amerike i na Slovensku práve v týchto chvíľach odušu pečú vlastenecké jablkové koláče, každý prezident sleduje pozorne americké záujmy. U nás je zatiaľ najväčším problémom, aby na americkú pôdu neprenikol nebezpečný časopis Zem a Vek, ktorý by tam mohol v súčasnej zložitej situácii spôsobiť hotovú kucapacu. Napríklad voliči napití a prečistení čistiacim prostriedkom Savo – aj keď nepochybne zdravší – by veru nemuseli voliť správne. Pokiaľ by sa k voľbám vôbec dostali.
Neviem prečo, ale stále na toho amerického kongresmana a jeho predvídavé varovanie myslím. Byť na jeho mieste, až tak veľmi by som na tom nestaval. Totiž, že do volieb sa zasahovať nebude. Prostredníctvom Kongresu chce škodiť prezidentovi Demokratická strana, na Slovensku sa jeho svätožiaru snažia zamazať hlinou z rodnej podtatranskej prste všelijakí sudcovia či zubári. Podľa vyjadrenia jedného zo sprostredkovateľov slávneho a nesmierne výhodného predaja istej podtatranskej lúky, ich môže byť len v jednom malom katastri hneď aj takých šesťdesiat.
Najpresnejšie správy, ktorých sa v tomto zmysle môžeme držať, sú o tom, čo mala princezná Meghan Markleová včera poobede na sebe. Prečítať toto naliehavé posolstvo dneška nie je v kontexte závažnej predvolebnej situácie až také zložité. Ak sa chceš dobre obliekať (rozumej: ísť s dobou!), musíš byť niekde medzi USA a Slovenskom. To je jasné.
Hranice medzi nimi sa prirodzene stierajú. V podstate ako všetky hranice, ktoré kedysi predstavovalo základné vzdelanie alebo aspoň zdravý rozum. Nechcem to preháňať, ale skutočne mám taký pocit. Najmä ak si v súťaži o najväčšieho Slováka môžem zvoliť už aj Máriu Teréziu. Iba ju, neborkú, už totiž nemôže zasiahnuť pomyselná vlna spravodlivosti hnutia „Me too“. Teda neviem, či som si celkom správne preložil názov hnutia do rodnej reči, ale približne znamená: „A tohto starého bohatého hňupa tiež!“
Nie je to však nijaký dôvod na pesimizmus. Veď ako svojho času povedal poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Každý vek má svoj stredovek!“