Tento rok sa stal jeho cieľom Brusel. Dobieha tam v predvečer 17. európskeho stretnutia ľudí zažívajúcich biedu. Povedie slovenskú delegáciu a podebatuje aj s europoslancami či pracovníkmi Európskej komisie.
Témou by mohol byť aj návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý ide tento týždeň na program rokovania vlády. Nejde o novinku. Návrh čakal rok medzi nezaradenými materiálmi. Financom sa nepáčilo, že sa desaťročie stagnujúce príspevky majú zvýšiť. V septembri však v systéme hmotnej núdze bolo o 25-tisíc osôb menej ako vlani v rovnakom čase a jeho mesačné výdavky klesli o vyše dva milióny eur. Ich skromné zvýšenie bude takpovediac uhradené z úspor systému, a tak novela dostala zelenú.
Nebola by to však naša sociálna reforma, ak by nezavádzala aj lepšiu „ochranu pred zneužívaním“, teda rozličné sankcie. Najviac zaráža sprísnenie trestu odňatia dávky za viac ako mesačné zotrvanie mimo územia Slovenska (s výnimkou študentov). Tvrdý postih – strata akejkoľvek podpory živobytia – je možný aj dnes. No týka sa len prípadu, ak sa mimo republiky zdržiava celá domácnosť. Od budúceho marca však takýto trest zasiahne rodinu už vtedy, ak sa v zahraničí bude zdržiavať iba jeden jej člen. Tým sa môže stať aj dospelé dieťa bez práce.
Pre tento zákon nie je samostatnou osobou. Aj pre rodičov je len hladný krk ujedajúci mladším súrodencom z nízkej paušálnej dávky. Takéto dieťa sa môže rozhodnúť uľaviť rodine a ísť si hľadať prácu niekam do Čiech alebo Anglicka. Povedzme, že má šťastie. Tam žijúci príbuzní mu poradia, kde hľadať, a do roboty ho zoberú pomerne rýchlo. Ale aj tak je takmer nemysliteľné, že sa za jeden mesiac postaví na vlastné nohy a stihne si vybaviť i také náležitosti ako odhlásenie sa z pobytu u rodičov. Ak to nezvládne, mladší súrodenci a celá rodina budú za jeho úsilie tvrdo potrestaní.
Gombitova štafeta zvládne 1 600 kilometrov za úžasných desať dní. No nájsť si v zahraničí prácu a vybaviť všetky náležitosti tam i doma za 30 pracovných dní je hádam väčší výkon. Je vôbec správne čakať od zbedačených a zadupávaných ľudí také výkony? Možno túto otázku otec Gombita v Bruseli otvorí. Nie je vylúčené, že mu ju našepkala Biskupská konferencia Slovenska. Tá tiež návrh sankcie kritizovala a žiadala predĺžiť 30-dňovú lehotu na realistických 90 dní.
Patríte k tým, ktorí tento prísny trest za hľadanie roboty mimo Slovenska vítajú ako podporu domácej zamestnanosti? A nezabudli ste náhodou, že tí najchudobnejší sa pokúšajú o prácu v zahraničí aj preto, že iná farba pokožky ich tam ihneď nevyraďuje z hry ako u nás? Za situácie, ak sú doma u zamestnávateľov aj prenajímateľov bývania nevítaní, je taká sankcia len výrazom kolektívneho pokrytectva. A možno aj určitého sadizmu.