Jedným z najnepopulárnejších zásahov do miest je vytváranie platených parkovacích zón v ich centrách. Na to sa všetci šoféri a motorizovaní obyvatelia miest sťažujú, a ja nešoférka sa smejem a všetkým, čo chcú parkovanie v mestách zakázať alebo platiť, drukujem. Niektoré rodiny majú viac áut ako členov, alebo čapíc v dome, niektoré vlastnia dokonca celý „vozový park“! Ráno osedlajú svoje tátoše a šejhajrijá, hopsahejsa, tiahnu do práce. My nešoféri sediaci v autobusoch ich vidíme ako sedia nahnevaní v autách, zlostne esemeskujú, trúbia a tisnú sa, modliac sa, aby našli čo najbližšie k práci miesto na parkovanie.
Iní, „múdrejší“ pochopiac situáciu si cestu zjednodušujú tak, že sa odvezú k najbližšiemu vlaku a odtiaľ idú do práce vlakom, autíčko na nich čaká trebárs v Šenkviciach alebo v Pezinku, aby som nešla ďaleko. Zo šenkvickej aj pezinskej stanice sa stávajú parkoviská. Mimochodom, aj môj syn alebo muž z času na čas urobia podobný manéver. A ja sa smejem, sediac v autobuse, voziac sa so študentmi a s dôchodcami, smejem sa, keď mi opisujú útrapy šoférske!
Potom však idem vlakom do Pezinka, mysliac si, že my nešoféri, šetriči parkovacích miest i ovzdušia hádam máme prednosť, napokon je nás stále dosť, ale zistím, že keď sa chcem dostať do Modry, k vlaku nemám autobusový prípoj zo Šenkvíc ani z Pezinka. Podobne sú na tom aj ostatní „výletníci" z okolitých miest a obcí. Po takej hodinke dvoch v Šenkviciach si pomyslíte, že nikdy viac. Ale nikdy viac ste si už predtým pomysleli aj o autobuse z Modry do Bratislavy, ktorý je preplnený, v lete je v ňom horúco a v zime zima, a hlavne, cesta, ktorá kedysi trvala necelú hodinu, sa predĺžila takmer na dve!
Som stará „cestovateľka“. Do niektorých autobusových sedadiel som možno vysedela jamku, cestujem, odkedy som začala chodiť na vysokú školu, dnes do práce! Tykám si s autobusmi aj niektorými šoférmi, lístok si pokojne môžem pýtať aj jeden domov. Len sa ten môj domov tuším akosi vzdialil, narástli nám cesty domov, lebo sú preplnené autami, scvrkli sa naše námestia aj ulice, z toho istého dôvodu. Hneváme sa všetci! Nešoféri, autobusári, majitelia áut, chodci aj obyvatelia miest.
Z času na čas je vyhlásený týždeň, mesiac alebo deň, keď je možné použiť zľavnenú mestskú či medzimestskú dopravu a užiť si cestu ako bežný občan. My nešoféri máme vtedy zľavy! Inak sa nezmení a nedeje nič! Chrániť životné prostredie, priestor v ktorom žijem či pohybujem sa, totiž musíme nielen chcieť, ale pre to niečo aj urobiť.
Aj preto sa mi páči, že za pohodlie musíme platiť. Trebárs aj kúpou parkovacieho lístka.