Sústredenie troch jedenástok v jednom časovom údaji pripomína síce skôr akúsi magickú hru s číslami, no v skutočnosti predstavuje zavŕšenie nadmieru reálnej katastrofy, ktorá rozsahom, no častejšie práve svojou nezmyselnou ukrutnosťou nemala dovtedy v histórii precedens.
Ťažko nájdete na Slovensku rodinu, ktorú by tieto udalosti bolestne nezasiahli. Za pomyselnou hranicou, ktorá sa ukončením vojny spája, sa vždy skrývajú obrovské čísla. Do zbrane nastúpilo 115 miliónov mužov, z ktorých približne 10 miliónov padlo. No okrem nich zahynulo aj sedem miliónov z radov civilného obyvateľstva, teda takmer toľko ako vojakov.
Táto vyčíslená bolestná strata akoby predsa len niečo zakrývala. Veď ani z tých, čo prežili, nezachránili si všetci život vždy úplne. Vracali sa domov zmrzačení, postihnutí nespočetnými fyzickými i psychickými chorobami, poruchami, traumami. Ich počet sa odhaduje na ďalších 20 miliónov, ktoré možno k obetiam vojny bezo zvyšku priradiť. Všetci boli nútení vstupovať do prostredia, ktoré charakterizovala najmä bieda, všeobecný rozvrat väčších či menších spoločenstiev, obyčajných rodín, ktoré stratili súvis s bežnými životnými hodnotami a cieľmi.
Nerád by som porovnával význam a dôsledky prvej a druhej svetovej vojny, no akoby paradoxne ľudské straty v tej z rokov 1914 až 1918 boli pre Slovensko väčšie. Odhadujú sa na 70-tisíc padlých. Zväčša mladých a zrelých zdravých mužov v rozkvete síl, ktorí už počas vojny, no najmä po nej chýbali.
Istotne sa na to inak pozeráme, ak sa od veľkých čísel občas posunieme k tým menším, ktoré na nás bezprostredne pôsobia. Môj prastarý otec, odvedený celkom na začiatku, zahynul kdesi v Rusku. Prababička po celý život tomu odmietala uveriť, hoci ju po vojne navštívili svedkovia, jeho spolubojovníci.
Môj starý otec, starší z dvoch maloletých bratov, vyrastal fakticky bez otca a už ako sedemročný sa musel venoval ťažkej robote na malom hospodárstve. To pohltilo všetky iné strategické „plány“. Všetky perspektívy nejakých ďalších škôl či štúdií. Detstvo – práca, mladosť – práca, dospelosť – práca. Ťažká, nepretržitá a monotónna, vykonávaná s existenčnou naliehavosťou v podmienkach s minimálnym vybavením či pomocou.
Ak si tiež pripomenieme svedectvá či myšlienky v podobe mnohých umeleckých posolstiev z obdobia po vojne, zistíme, že je v nich stále viac smútku a tragiky, ako bezprostredných dôvodov na oslavy. Napriek pádu monarchií, oslobodeniu mnohých národov, zrod Československej republiky, ktorý predznamenal a fakticky umožnil vznik našej súčasnej štátnosti.
Aj so storočným odstupom si s úctou prečítam mená na pomníkoch rozosiatych v našich mestách a dedinách a budem dúfať, že tie, ktoré nestihnem, si rovnako, teda s láskou, pripomenú iní.