Oba štáty si dokážu požičiavať peniaze na plátanie rozpočtových dier podstatne drahšie ako Nemecko, ale aj Slovensko. Taliansko iba na zaplatenie úrokov potrebuje ročne zhruba 67 miliárd eur.
Pokiaľ v prípade Grécka sa na prvotnú záchranu ekonomiky poskladali odpustením 107 miliárd eur štátnych dlhov prevažne európski investori (banky, penzijné fondy a životné poisťovne a ich klienti) pred niekoľkými rokmi, Taliansku zatiaľ nikto neodpustil ani cent. Obe krajiny by dokázala zachrániť pred bankrotom predovšetkým reštrukturalizácia existujúcich dlhov. Napríklad v kombinácii odpustenia polovice z nich spolu s vynúteným predĺžením splatnosti zvyšku dlhov o 30 až 50 rokov za symbolický úrok 0,50 až 1 % ročne, kým ich postupne neroztopí inflácia. Na takéto šľachetné gesto sa však budú musieť poskladať predovšetkým ostatné krajiny EÚ väčšou skromnosťou vo svojich výdavkoch a oslabovaním kúpnej sily úspor, pretože Taliansko sa v budúcich rokoch šetriť nechystá.
Nová talianska vláda v rámci plnenia predvolebných sľubov má v pláne znížiť vek odchodu do dôchodku (napr. u mužov zo 67 na 64 rokov), zaručiť nepracujúcim občanom vyplácanie minimálneho príjmu 780 eur mesačne, čo štátnu kasu bude stáť 35 miliárd eur. V platnosti zostanú aj viac ako 100-eurové mesačné rodinné prídavky na deti. Plánované zníženie daní z 19 na 15 percent zvýši rozpočtovú dieru o ďalších 63 miliárd eur. Popri tom je drobnou čerešničkou na torte schválenie štátnych dotácií vo výške dvetisíc eur pre každého vysokoškolského študenta hudby, ktorý predloží faktúru, že si aspoň v takejto sume zakúpil pre neho potrebný hudobný nástroj.
Znepokojenie EÚ a najmä ECB spôsobuje nielen talianske rozširovanie tamojších sociálnych balíčkov, na ktoré vláda nemá peniaze, ale aj stav niektorých talianskych bánk. Najnovšia informácia výsledkov stresových testov systémovo veľmi významných európskych bánk (ktoré sú príliš veľké, aby krachli a musí ich vždy zachraňovať štát) taliansky bankový sektor nepotešila. Banca Carige založená už v roku 1483 v záťažových testoch neobstála. Pokiaľ by jej zlé úvery a straty mal prevziať z väčšej časti štát, bola by to ďalšia rana pre chudorľavý taliansky rozpočet. Taliansko na jeseň 2018 požiadalo o nový úver vo výške 250 mld. €, pretože inak bude zvažovať, či vôbec zostane v eurozóne. Jeho rozlúčka s eurom by však bola pre budúcnosť EÚ smrtiacim kokteilom.
T. G. Masaryk 14. 12. 1935 vo svojom abdikačnom prejave povedal: „Štáty sa udržujú ideálmi, z ktorých sa zrodili. Na to potrebujú najmä dobrú ekonomiku, ktorá nespotrebováva a nepremrháva zdedený majetok a je predpokladom prosperity.“ Mnohé štáty EÚ dlhodobo svojím rozpočtovým správaním sa dokazujú, že pre nich lepšou stratégiou je dať občanom chlieb a hry, pretože účet za ich nezodpovednosť priamo alebo nepriamo zaplatia zodpovednejší členovia únie.