Jedným z hlavných dôvodov, prečo diskusie o hlbšej integrácii – a stabilizácii – menovej únie v posledných rokoch prakticky nepokročili, je neochota Nemecka a niektorých ďalších krajín akceptovať potrebu väčšieho zdieľania rizík (pri verejných dlhoch, i vkladoch v bankách) a vytvorenia nástrojov, ktoré by posilnili reálnu hospodársku konvergenciu v eurozóne.
Príkladom je diskusia o rozpočte eurozóny. V časoch najhorúcejšej krízy sa členovia menovej únie zhodli, že je potrebný – mal pomôcť investíciám v krajinách, ktoré ekonomicky zaostávajú, a zjemniť najhoršie dopady budúcich kríz na najzraniteľnejších členov eura.
Niekoľkoročná diskusia však nikam neviedla. Berlín sa snažil budúci rozpočet čo najviac okresať a podmieniť „štrukturálnymi reformami“ či dodržiavaním fiškálnych pravidiel. Ďalšie krajiny, napríklad Holandsko, ho úplne odmietali.
Ešte minulý rok vyzerala idea politicky mŕtva. Z celého projektu by tak ostal len Junckerov investičný fond (ktorý, ako sa ukazuje, pomáha najmä silnejším), a kapitola pre eurozónu v spoločnom rozpočte EÚ (s takými malými prostriedkami a s takými obmedzenými možnosťami využitia, že jej vplyv na stabilizáciu eura bude zanedbateľný).
Čiastočnú zmenu priniesla výmena na poste nemeckého ministra financií. Wolfganga Schäubleho, dlhé roky hlavného európskeho rozpočtového jastraba, nahradil sociálny demokrat Olaf Scholz. Francúzsky prezident, hlavný advokát vytvorenia rozpočtu eurozóny, našiel v Berlíne o niečo ochotnejšieho partnera.
S nadšením sa však netreba ponáhľať. Francúzsko-nemecký návrh je riadne rozriedenou verziou pôvodných ambicióznych plánov. Ministri financií síce nehovorili o výške rozpočtu, je však pravdepodobné, že bude silne obmedzený. Počítajme skôr s desatinami percenta HDP eurozóny ako so štyrmi percentami presadzovanými Macronom.
Peniaze by mali slúžiť na investície do inovácií, výskumu a ľudského kapitálu. Sú to dôležité oblasti (a posledná by teoreticky mohla obsahovať európske poistenie v nezamestnanosti), ťažko však pomôžu krajinám so štrukturálnymi problémami. Či krajinám, ktoré náhle a tvrdo zasiahne hospodárska kríza. V spojení s obmedzenou veľkosťou rozpočtu tak bude jeho príspevok k hospodárskej konvergencii v menovej únii minimálny. Rovnako tak k jej stabilizácii.
V lepšom prípade môžeme francúzsko-nemecký návrh považovať za malý, opatrný krôčik správnym smerom. Ďalšie môžu nasledovať. V horšom za figový list, ktorý na najbližších niekoľko rokov poslúži ako výhovorka, aby sa v tejto oblasti nič ďalšie neurobilo. PrV lepšom prípade môžeme francúzsko-nemecký návrh považovať za malý, opatrný krôčik správnym smerom. Ďalšie môžu nasledovať. V horšom za figový list, ktorý na najbližších niekoľko rokov poslúži ako výhovorka, aby sa v tejto oblasti nič ďalšie neurobilo. Pravdepodobnejšia mi pripadá druhá možnosť.