Ak by sa človek mal rozhodnúť, či dá prednosť hlúposti alebo múdrosti, zvyčajne by nezaváhal. Prirodzene, okrem politického prostredia, v ktorom sa to istotne takto striktne neberie. Politika si preto z oboch smelo naberá plné náručia, aby z toho kedykoľvek mohla namiešať primerane toxickú zmes. Odvoláva sa pritom na záujmy a rozum voliča. Čím vo väčšine prípadov predstavuje číre vlastné pokrytectvo. Lebo v popredí sú vždy len záujmy a schopnosti toho-ktorého politika.
Keby si načierala iba z múdrosti, musela by sa zvyčajne uberať úplne iným smerom, ako práve chce. Práve preto je v súčasnosti múdrosť rovnako vzácna a zriedkavá, ako bola pred tisícročiami, keď filozofia vznikla. Nemôžeme za to, že je to tak, pričom najmenej za to môže práve filozofia. Azda je to i preto, že múdrosť treba dlho a namáhavo zbierať takpovediac po malých zrniečkach, kým hlúposť sa dá smelo a ľahko prehadzovať lopatou a aj tak z nej nikdy veľa neubudne.
Naznačoval to už Albert Einstein v povestnej úvahe, v ktorej porovnával nekonečnosť prírody s nekonečnosťou hlúposti a, aspoň podľa mňa, celkom múdro nerozhodol, ktorá z týchto nekonečností je väčšia. Ak by mi to mohlo byť odpustené, povedal by som, že všetky nekonečná by mali byť približne rovnaké. Ale vždy tak nepôsobia.
Sokrates premýšľal o morálke, poznaní a o dobre, ba viedol k tomu i spoluobčanov. Popravili ho. Giordano Bruno premýšľal o nekonečnosti vesmíru a takmer božských schopnostiach človeka. Popravili ho. Pravdepodobne, ak by sme zvážili všetky námety myslenia, týkajúce sa krásy, slobody či poznania vôbec, bol by tento zoznam poriadne dlhý.
Pri tejto strastiplnej ceste, vždy spojenej s tou neutíchajúcou bolesťou a nádejou, ktorú myslenie so sebou celkom prirodzene nesie, filozofia postupne zo svojho lona priviedla na svet azda všetky známe oblasti poznania. Ešte stále síce nepoznáme všetko, ale poznania je už aj tak veľmi veľa.
Ak by sa chcel niekto domnievať, že je vždy iba na strane múdrosti, oslávil by tým skôr deň absurdít. Azda nikto to nevyjadril presnejšie ako americký humorista Mark Twain v trpko spresňujúcom zvolaní: „Všetci sme hlupáci, no každý v inom odbore!“
Napokon, čím by bola múdrosť bez lásky? Teda, načo by vlastne komu bola bez tých ostatných, medzi ktorými ju hľadá i nachádza, lebo iba uprostred nich všetko je a nie je? Nejako živoriť sa možno dalo aj celkom bez nej.
Lenže, ako na to upozornil Platón, bohovia nefilozofujú. A my nefilozofujeme preto, že by sme vždy mali vo všetkom pravdu, no vždy najmä preto, že nám chýba. A pokiaľ zostaneme ľuďmi, nebude dôvod to meniť.