Samé čudné veci...

Pred 29 rokmi sa tu na Slovensku všeličo zmenilo a tak je dnes celkom moderná otázka, že čo ste robili vy pred tými dvadsiatimi deviatimi rokmi? Trebárs na Vianoce, keď sa už blížia...

28.11.2018 16:00
debata (6)

Zobrali sme sa pred 29 rokmi v septembri na modranskom Národnom výbore, svadbu sme mali u nás doma, nasťahovali sme sa do dvojizbového bytu na druhom poschodí po babičke Jolanke, no a ako sme si tak s Markom na seba zvykali a zvláčali do toho bytu všelijaké kusy nábytku a rárohy, odrazu prišla revolúcia s tým najkrajším prívlastkom na svete – nežná, zamatová – tá, kde sa, hoci neboli Vianoce, na námestiach vyzváňalo (kľúčikmi), sedávala som teda vo funglnovom kresle s funglnovým manželom v našej funglnovej obývačke a pozerali sme funglnový farebný televízor značky Engels, no a po námestiach zvonili a zvonili tie kľúče, a z ostnatých drôtov, ktoré predtým obrastali našu krajinu ako nejaký nebezpečný brečtan, aby nebodaj nikto nebol zvedavý, čo je na druhej strane (lebo strana bola iba jedna!) vznikalo veľké srdcisko, lebo hranice sa odrazu otvorili.

No a potom ako vždy o takomto čase napadol obyčajný biely sneh, blížili sa Vianoce a na obrazovke toho nášho televízora Engels sa diali samé čudné veci, preháňali sa tam Rumuni na vojenských autách s horiacimi zástavami a ja, lebo môj dedo pochádzal z Nadlaku, som to celé prežívala so strachom v duši a plakala do našich funglnových perín od dojatia, nejako som to celé nevedela prehltnúť, ani keď odvysielali strašné zábery rumunského prezidenta a jeho manželky úplne mŕtvych niekde pri stene na dvore, privliekla som si od mamy platne Gheorghea Zamfira, rumunského muzikanta, ktorý hrá na syrinxe, Panovej flaute skoro tak dobre ako sám Pan, a púšťala ich na funglnovom gramofóne od rána do večera, ako že som s vami aj s vami, aj s vami.

Václav Havel sa chystal za prezidenta, videla som to všetko v tej novej telke značky Engels, sedela som na zemi a vysekávala malým kladivkom z formičiek medvedie labky a vtedy ohlásili v tej našej telke aj akúsi zbierku pre Rumunsko, a na druhý deň sme aj s kamarátkou stáli v Modre pred obchodným domom a organizovali zbierku, brali od ľudí teplé oblečenie a deky aj nejaké jedlo, čo sa nepokazí, stáli sme tam aj na Štedrý deň, a ľudia boli možno štedrejší ako inokedy, a popoludní sme šli na hlavnú stanicu do Bratislavy tú modranskú zbierku odviezť.

Stanica bola plná ľudí, všetko šlo pomaly, veci bolo treba pozapisovať, ponakladať a upratať, nakladali sme do vagónov igelitové vrecia s oblečením, škatule s múkou a vietor pískal ako Zamfir z platne na syrinxe a boli Vianoce, narodil sa Ježiško, naše prvé spoločné Vianoce s mužom.

Kúpili sme si fľašku rumu a nechali ju na tej stanici kolovať, že šťastné a veselé, toto sú naše prvé spoločné Vianoce, na stanici, v zime a v snehu, v nákladnom vagóne. Teším sa na Vianoce, a hoci si na tie naše prvé spoločné spomeniem hocikedy, tento rok si ich pripomeniem oveľa radšej, možno aj nájdem staručkú platňu od Zamfira a pustíme si ju namiesto vianočnej koledy.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Rumunsko #Vianoce #Gheorghe Zamfir