Babiš je, samozrejme, zlo, zlo sú prirodzene aj komunisti a v minulosti boli trochu zlo aj sociálni demokrati, pretože to boli tak trochu komunisti. Dobro sa oveľa menej viaže k politickým stranám, aj keď tie pravicové k nemu majú určite oveľa bližšie, ale dobrom sú hlavne rôzne osobnosti a obrazy v hlavách spojené s už zosnulými ľuďmi.
Veľké demonštrácie v Prahe sa odohrávajú v mene dobra a sú bojom proti zlu.
Viete si ale predstaviť, že by sa tam organizovala veľká demonštrácia napríklad za sociálne bývanie? Pýtam sa vždy ironicky. A pritom je bývanie niečo, čo nakoniec dobehlo aj bohatú Prahu.
Keď sa pozerám na ceny nájmov v okolí svojho bytu, musím sa trpko smiať.
V 90. rokoch vyvrhla Praha chudobných Rómov, ktorí sa odsťahovali do iných miest, najčastejšie na severe Čiech, pretože tam bolo lacné bývanie. Mnoho rodín sa z ubytovní postupne prepadávalo na sociálne dno. V Prahe medzitým veľká časť nájomníkov prišla lacno k bytom, kde bývali, a ďalšiu časť bytového fondu skúpili developeri, investori a špekulanti.
Obce a mestské časti, na ktoré štát bezodplatne previedol bytový fond, sa svojho bohatstva čulo zbavovali po celej republike a dnes sú miesta, kde nemajú jediný voľný byt, keď sa niekto ocitne v sociálnej núdzi. Že by obecné bývanie nejako konkurovalo bývaniu súkromnému a obec svojimi nájmami ovplyvňovala cenovú hladinu, to je vo väčšine českých obcí sci-fi. Za týmto hysterickým zbavovaním sa bytového fondu stála predstava, že všetko musí byť súkromné, bývanie zvlášť.
Problémy s bývaním na severe Čiech sú spojené so vznikom get, s krachujúcimi spoločenstvami vlastníkov, ktoré majú dlhy za energie a vodu alebo nemajú na splácanie úverov.
Dlho sme tú tému ignorovali, stále to vyzeralo, že bývanie je problém tých druhých. Lenže medzitým sa aj vo väčších a bohatších mestách niečo stalo. Začali stúpať nájmy tak, že dnes už ani človek s priemernou mzdou a s rodinou Prahe nezaplatí nájomné. Problémy hlási aj Brno alebo Olomouc. Čo sa vlastne stalo? V Prahe je veľa bytov neobývaných, nikto presne nevie koľko. V ďalších sú kancelárie a ďalšie skupujú špekulanti a prenajímajú ich turistom, teda ich nikto nevyužíva na stále bývanie.
Keď sa pozerám na ceny nájmov v okolí svojho bytu, musím sa trpko smiať. Výstrelky v podobe nájmov okolo sto tisíc sú možno len úlety. Ale tridsať-, štyridsaťtisíc ako čistý nájom je v súčasnosti štandard. A rovnako ako predtým sme počúvali grófske rady ľuďom, ktorí nemali prácu, nech sa odsťahujú do Prahy, tak dnes zas počúvame, nech sa odsťahujú niekam, kde si nájom zaplatia. Ako keby bol človek kvietok, ktorý možno len tak presadiť inam.
Je jasné, že Pražania za dostupné, obecné bývanie demonštrovať nikdy nepôjdu. Moja vízia budúcnosti tak možno nie je úplne tragikomický scenár: Ľudia, ktorí sa starajú o chod mesta, ako sú smetiari alebo pekári, zamestnanci pôšt, zdravotné sestry, atď., budú bývať na ubytovniach a svojou prácou zabezpečovať, aby sa v meste dalo žiť. A čím ďalej, tým menší počet šťastlivcov, ktorí sú schopní zaplatiť nájom alebo majú vlastné bývanie, bude na Václaváku demonštrovať za dobro v politike.