Štedrejšia dlaň verejných financií má svoje odôvodnenie v dobrých ekonomických parametroch, keď sa darí zabezpečiť viac príjmov v oblasti daní a povinných odvodov.
V budúcom roku má priemerná mzda dosiahnuť približne 1 076 eur, čo sa má využiť na zníženie platieb za poistencov štátu, kam patria dôchodcovia, deti, invalidi a nezamestnaní. Ľudí bez práce evidovaných ako uchádzači o zamestnanie máme čoraz menej, pretože zamestnať sa dnes môže takmer každý. K problému v znižovaní platieb za poistencov štátu od roku 2019 pribudne i zmena prerozdeľovania vybraných peňazí na zdravotnom poistnom medzi jednotlivými poisťovňami v neprospech VšZP. Tá v porovnaní s inými eviduje mnoho poistencov, ktorí z poistenia čerpajú výrazne viac, ako predstavujú platby, ktoré za nich do poisťovne pritekajú.
Optimisticky sa na budúci rok pozerá aj Národná banka Slovenska, ktorá v prognózach počíta s rastom miezd na úrovni 5,8 percenta, čo má po zohľadnení inflácie predstavovať 3,3 percenta. Viac v peňaženkách zo svojich hrubých príjmov v čistom vyjadrení uvidia zamestnaní rodičia z viacdetných domácností, ktorým štát zoberie menej na daniach z príjmu. Dôvodom je zvýšenie daňového bonusu na deti do 6 rokov z doterajších 21,56 eura na dvojnásobok.
Od polovice budúceho roka štát pomôže aj mladým rodinám zavedením mladomanželských pôžičiek až do výšky 15-tisíc eur úročených iba 1 percento ročne, s možnosťou odpočítania bonusu dvetisíc eur za každé v priebehu splácania narodené dieťa. Dúfajme, že zmysluplný účel nebude vymazaný prísnymi podmienkami na poskytnutie a ručenia. Potom by to totiž bolo rovnaké fiasko ako v roku 2018 zavedenie 13. a 14. platov, ktorých daňové a odvodové úľavy získa veľmi málo zamestnancov.
Optimisticky sa na budúci rok pozerá aj Národná banka Slovenska, ktorá v prognózach počíta s rastom miezd na úrovni 5,8 percenta.
Verejný rozpočet v budúcom roku vynaloží menej nielen na nezamestnaných a zdravotné odvody za poistencov štátu, ale aj na vysoké školy. A to napriek tomu, že tabuľkové platy ich zamestnancov sa hneď od januára 2019 o 10 percent zvyšujú. Na valorizáciu miezd si tak školy majú zarobiť samy najmä vyššou aktivitou v oblasti vedy a výskumu.
Na univerzity sa dostávajú populačne slabé ročníky, čo sa logicky odzrkadľuje v nižšom záujme o jednotlivé študijné odbory. Z výberu záujemcov o štúdium sa stáva skôr nábor. Počet vysokoškolákov u nás klesá ročne asi o 10-tisíc. Úspory v podobe nasadenia rovnakého percentuálneho tempa znižovania počtu pedagógov však budú mať za následok neželateľné zhoršovanie postavenia slovenských vysokých škôl nielen doma, ale predovšetkým v medzinárodných hodnoteniach.