Viac, než len peniaze

, 15.12.2018 08:00

Tento summit EÚ už nemal byť o brexite. Ale bude. A popri tom budú lídri únie diskutovať aj o pár „maličkostiach“ – napríklad budúcom rozpočte EÚ.

Prečo poslanec ukradne zo snemovne pozlátené žezlo? Ako sa odvoláva líder Konzervatívnej strany? Akú politiku presadzujú severoírski unionisti? Koho volia britskí rybári?… Vďaka brexitu sme sa mohli o britskej politike v poslednom čase dozvedieť viac, než sme kedy chceli (a pravdepodobne aj potrebovali) vedieť. A ešte sa to zďaleka nekončí.

Dva a pol roka trvajúce naťahovanie sa o podmienkach britského odchodu z EÚ (štyri roky, ak k tomu pripočítame aj, očividne absolútne zbytočné, rokovania o „úprave vzťahov“ únie a Spojeného kráľovstva) nie je určite jediným dôvodom, pre ktorý meškajú iné dôležité európske rozhodnutia. Významne však k tomu prispelo. Príkladom môže byť sedemročný rozpočtový rámec únie. Inak povedané, na čo budú rozdelené výdavky EÚ po roku 2020 a z čoho ich budeme financovať.

Politická dohoda o rozpočtovom rámci na roky 2021–2027 mala byť pôvodne uzavretá do konca tohto roka. Alebo aspoň do volieb do Európskeho parlamentu. Nebude. Jedným z dôvodov je aj brexit. Riziko, že dohoda o odchode nebude ratifikovaná, je čoraz väčšie. Dokonca sa znovu objavila možnosť zvrátenia procesu. A ak Londýn naozaj odíde (29. marca budúceho roku alebo o čosi neskôr), nevieme, na ktorých európskych programoch sa bude chcieť v budúcnosti zúčastňovať – a teda na ne aj prispievať.

No sú tu aj ďalšie veľké neznáme. Ministri financií prednedávnom odsúhlasili vznik bližšie nešpecifikovaného rozpočtu pre eurozónu. Jeho výška, zameranie a spôsob financovania však majú byť súčasťou dohody o celkovom rozpočte EÚ. Aby to bolo ešte zamotanejšie, v pôvodnom návrhu rozpočtového rámca únie od Európskej komisie sa rozpočet eurozóny objavil len v podobe jednej z rozpočtových kapitol – z ktorej by, navyše, mohli čerpať aj nečlenovia menovej únie.

Pripočítajme snahu Európskej komisie o podmienenie čerpania s rešpektovaním pravidiel právneho štátu. Žiada to napr. Nemecko, Fínsko, Francúzsko, či Švédsko – vzhľadom na neschopnosť (či neochotu) niektorých členských krajín zabrániť zneužívaniu eurofondov, korupcii a pod. je zrejmé prečo. Absolútne proti je Poľsko, či Maďarsko – dôvody tiež chápeme.

K tomu ešte rozdielne názory na budúcnosť poľnohospodárskej politiky, štandardná hádka medzi čistými prispievateľmi a príjemcami o veľkosť spoločnej peňaženky, stále otvorená otázka financovania rozpočtu z „vlastných zdrojov“, napríklad vo forme európskej dane… Je zrejmé, že dohoda nemusí byť na stole ani do konca budúceho roka.

Nie je to však (iba) klasická hádka o peniaze. Dohadovanie európskeho rozpočtu nikdy nebolo jednoduchou záležitosťou, kompromisy sa hľadali často na poslednú chvíľu. V rozdelenej únii sa však spor o rozpočet môže stať tou udalosťou, ktorá zvýrazní líniu medzi „jadrom“, a „perifériou“. Inak povedané, medzi krajinami, ktoré budú medzi sebou ochotné znášať riziká a náklady, a ostatnými.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit EÚ #rozpočet eurozóny #rozpočet EÚ #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
56,99
Flower box biely šesťhran červené ruže

Flower box biely šesťhran červené ruže

49,99
Kytica Letana 9

Kytica Letana 9

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk