Besiedka s Herbertom Spencerom

Do mozgu pomerne ľahko preniká alkohol, nikotín a iné devastujúce látky. Vstupu liečiv však jeho obal bráni. Pri ochoreniach ako herpes sa z nich k cieľu dostane menej než desať percent. Neuroimunológovia preto pracujú na vývine nanotransmiterov, ktoré dopravia liečivú látku cez mozgovo-cievnu bariéru úspešnejšie.

18.12.2018 14:00
debata (1)

Medzi rezistenciou a slabosťou mozgovo-miechového obalu a fungovaním politického a verejného diskurzu možno nájsť viaceré paralely. Medzi sociológmi už nie je v móde nazerať na ľudskú spoločnosť ako na superorganizmus a inšpirovať sa poznatkami biologických vied ako v čase, keď Herbert Spencer (1820 – 1903) pracoval na svojich Základoch sociológie.

Ak by žil dnes, iste by rozvíjal paralely medzi slabosťou mozgovo-cievnej ochrany pred škodlivinami a chtivosťou politického, mediálneho a verejného diskurzu nasávať strachy, predsudky a bludy, aby nimi zamoroval verejnú mienku. Rovnako by videl podobnosť medzi tým, ako mozgový obal bráni prieniku liečiva, a medzi marginalizáciou ideí a presvedčení, ktoré mali byť receptom na organizáciu spoločnosti, chrániacej slobodu ľudí a zbavujúcej ich strachu, poníženia a nenávisti.

Také idey priniesla Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú schválilo Valné zhromaždenie OSN pred 70 rokmi. Slovensko sa nezúčastnilo na pripomenutí si tohto výročia na konferencii v Marrákeši a médiá sa k nemu postavili zväčša rovnako zdržanlivo. Len sociálne siete rozdráždil poslanec za Smer Ľuboš Blaha. Ten deklaráciu pourážal ako ideologickú zásterku všetkých neprávostí, ktorých sa od roku 1948 civilizovaný svet dopustil.

Pre mnohých bol jeho pamflet civilizačným rúhaním. V deklarácii je zozbieraná najlepšia predstavivosť ľudstva, bolesť svedomia za barbarstvá voči humanizmu, ktorých sme sa dopustili. V 30 článkoch pomenúva podmienky života v spravodlivom mieri, slobode a bezpečí. Ide o programový dokument: vyhlasuje vybudovanie sveta, v ktorom sa ľudia zbavení strachu a núdze budú tešiť slobode prejavu a presvedčenia, za najvyšší cieľ ľudstva.

Deklarácia nenesie zodpovednosť za to, ako sme sa v uplynulých desaťročiach stavali k jej úsiliu podporovať sociálny pokrok a vytvoriť lepšie životné podmienky. Preambula kladie zodpovednosť za cestu k tomuto cieľu na všetkých. Zdôrazňuje potrebu, aby jej obsah mal stále na mysli každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, aby sa všetci snažili vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám.

Ak by dnes Spencer čítal túto deklaráciu, konštatoval by, že svet je od uskutočňovania humanizmu veľmi ďaleko. Na rozdiel od posmeškov, ktoré dokumentu adresoval ľavicový poslanec, by sa tento veľký ctiteľ ľudskej slobody a schopnosti uznávať idey a zákony, ktoré sú rozpoznateľne rozumné a ochraňujú slobodu všetkých, zamýšľal nad fungovaním inštitúcií, ktoré mali zabezpečiť odstraňovanie strachu a núdze.

Spencer by sa tiež zamýšľal nad orgánmi a osobami zodpovednými za našu neschopnosť rozpoznať rozumnosť a prospešnosť ideí, ktoré deklarácia obsahuje. Prospešnosť pre slobodu a dôstojnosť jednotlivcov, aj pre prežitie našej spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ľuboš Blaha #Všeobecná deklarácia ľudských práv #H. Spencer: Základy sociológie #marginalizácia ideí