Situáciu komplikuje, že niet väčšiny ani pre žiaden z alternatívnych scenárov – brexit bez dohody, dohoda s politickou deklaráciou sľubujúcou úzke budúce vzťahy medzi úniou a Spojeným kráľovstvom či zastavenie brexitu (cez opakované referendum). K tomu pripočítajme vedenie labouristov, ktoré chce zmätok využiť na povalenie vlády.
Vyzerá to ako neriešiteľný politický rébus. Mayová stojí na čele menšinovej vlády. Severoírski unionisti (DUP), ktorí vládu podporujú, s dohodou o brexite nesúhlasia. Jej vlastná strana je v tejto otázke rozdelená, dokonca sa ju pred pár dňami pokúsila odvolať z pozície straníckej líderky (a tým nepriamo z premiérskej stoličky). Napriek tomu Mayovej šance na presadenie dohody nie sú zúfalo malé.
Jej súčasná stratégia by mohla fungovať. Prvým krokom je naťahovanie času: Mayová potrebuje, aby britskí poslanci rozhodovali o dohode o odchode tak neskoro, aby sa akékoľvek špekulácie o opakovanom referende a zvrátení brexitu stali bezpredmetnými. Rovnako aj šanca, že EÚ v poslednej chvíli ustúpi, napríklad v otázke írskej poistky. Výber sa tak zúži na dve možnosti – odchod s dohodou alebo bez nej.
Dôveryhodnosť hrozby zvyšuje, že sa obe strany začali pripravovať na najhorší scenár. Londýn nakupuje chladničky, aby sa predzásobil liekmi, a do prístavov umiestňuje jednotky, aby pomohli zvládnuť zavedenie „tvrdej hranice“. Komisia pripravila jednostranné opatrenia, ktoré majú oslabiť aspoň najhoršie dosahy tvrdého brexitu.
Zatiaľ sa Mayová pokúsi presvedčiť severoírskych unionistov, že odchod z EÚ bez dohody môže vážne narušiť krehkú politickú rovnováhu v tejto provincii. A oživiť volania po jej odtrhnutí od Británie.
Ak získa na svoju stranu DUP, posilní si postavenie vo vlastnej strane. Proti dohode bude len fundamentalistické jadro „tvrdých brexiterov“. Zaloviť však bude môcť v druhom tábore: medzi tými poslancami, pre ktorých je prioritou riadny, riadený odchod z EÚ. Pre budúce úzke vzťahy EÚ-Británia by totiž vytvoril omnoho lepšie podmienky než búchanie dverami. A keďže k tejto skupine môže pripočítať aj mnohých labouristov, Mayovej šance na získanie parlamentnej väčšiny nie sú zďaleka nulové.
Samozrejme, aj na tejto ceste je mnoho nášľapných mín. A úspech závisí minimálne od dvoch faktorov, ktoré nemá premiérka úplne pod kontrolou: od ochoty EÚ ponúknuť presvedčivý ústupok v otázke „írskej poistky“ a od neschopnosti opozičných labouristov získať väčšinu pre vyhlásenie nedôvery vláde. To prvé však môže považovať prakticky za isté. Druhé za, minimálne, pravdepodobné.
Theresa Mayová býva – nespravodlivo – podceňovaná. Nie je typom inšpirujúceho, oslnivého lídra, akého milujú médiá (a voliči). Je však tvrdo pracujúcou, pragmatickou političkou. A dokáže manévrovať v politicky (zdanlivo) nemožných situáciách.