Niečo sa deje

Končí sa osmičkový rok a žiadna revolúcia neprišla. I tak je však čím ďalej jasnejšie, že žiaden koniec dejín nenastal a že pred nami ležia rôzne výzvy. Či už sa bojíme živelnej a masovej migrácie, či, naopak, miestnej „spodiny“ alebo „luzy“, ktorú väčšinou predstavujú ľudia, s ktorými nesúhlasíme, alebo sa desíme klimatickej zmeny, alebo sú naše obavy spojené s nárastom autoritárskeho populizmu, je evidentné, že niečo sa deje.

27.12.2018 17:00
debata (13)

Hoci sa ako spoločnosť len ťažko zhodneme na tom, čo všetko nás trápi a ohrozuje, práve preto, že sa bojíme rôznych vecí, jedným z problémov je to, že sa vlastne na ničom nezhodneme. O tomto probléme sme si zvykli hovoriť ako o rozdelenej spoločnosti a už sa to stalo súčasťou nášho slovníka, akoby rozdelená spoločnosť bola nejaká nevyliečiteľná choroba, na ktorú sme si zvykli a s ktorou hádam ani nemá zmysel čokoľvek robiť.

To rozdelenie však neprišlo samo od seba. Ak opomenieme obligátne vysvetlenie, že za všetko môže „Putinovo Rusko“, môžeme ako jednu z príčin súčasnej krízy identifikovať stratu dôvery v demokraciu a v demokratické procesy. Preložené do normálnej reči, je za tým pocit, že nemôžeme nič ovplyvniť. Voľby už pre nás nepredstavujú možnosť, ako sa cítiť aktívnymi účastníkmi diania okolo seba. Politika sa totiž deje mimo nás a je vcelku ľahostajné, komu to vo voľbách hodíme. Pocit, že to nemá zmysel, je opodstatnený. Dávať niekoľkoročný mandát niekomu, koho volíme skôr preto, lebo nemáme lepšieho kandidáta, alebo preto, aby sme naštvali tých ostatných, je predsa reálne na nič. A tak to má väčšina z nás. Dokiaľ sa toto nezmení, bude naša spoločnosť čím ďalej rozdelenejšia, Putin-Neputin.

Cestou von z krízy môže byť väčšia participácia ľudí na správe vecí verejných. Tak, aby ľudia vedeli, že ak sa zapoja do diania okolo seba, budú ho skutočne môcť ovplyvniť. Na to však potrebujeme predovšetkým vysokú kultúru diskusnej morálky. Zúčastňovať sa na spoločnom rozhodovaní môžu totiž iba ľudia, ktorí dokážu nenapádať ostatných a dokážu k nim pristupovať s rešpektom. To je veľký problém, pretože súčasťou súčasnej zákopovej vojny je práve to, že namiesto diskusie na seba len hádžeme špinu.

Ďalší zásadný problém je, že si nemáme kde svoju účasť vyskúšať. Participatívne rozpočty sú vzácnosťou, nie sme zvyknutí podieľať sa ani na mestskom rozvoji. Pre participáciu je tiež dôležité, aby to nebolo len naoko, ale aby ľudia videli výsledky svojej práce a toho, že sa na rozhodovaní podieľali. Základnou chybou napríklad je to, že Česko ani Slovensko nemajú ústavu, ktorá by vznikla celospoločenskou diskusiou, ale napísali ju pre nás zhora. To nebol dobrý začiatok. Všeobecne možno povedať, že naším problémom nie je priveľa demokracie, ale, naopak, jej nedostatok.

Ja však nemám žiaden univerzálny návod, ako donútiť politikov, aby umožňovali občanom zapájať sa do rozhodovania a oživili tak chradnúcu demokraciu, ktorá dozaista umrie, pokiaľ sa nič nezmení. A tak si do nového roka môžem želať iba to, aby sa to zmenilo a aby nebolo neskoro.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #názory #Saša Uhlová