Upratovanie oceána

Jedným z najzaujímavejších environmentálnych projektov tohto roku je pokus o vyčistenie obrovského mraku odpadu v Tichom oceáne. Ukazuje aj limity „technologických riešení“ problémov životného prostredia. Ocean Cleanup bol spustený na vodu v septembri.

29.12.2018 11:00
debata (3)

Plávajúca bariéra v tvare „u“, poháňaná obnoviteľnými zdrojmi energie, má pomôcť vyčistiť mrak odpadkov plávajúci medzi Kaliforniou a Havajom. K prvému zariadeniu má pribudnúť 59 ďalších.

Mračno má asi dvakrát väčšiu rozlohu ako Texas a hrúbku aj niekoľko metrov. Podľa odhadov sa v ňom nachádza asi 1,8 bilióna kusov plastového odpadu – od obalov a fliaš, po kusy domácich potrieb, hračky, zvyšky oblečenia…

Ocean Cleanup má za päť rokov mechanicky vyzbierať aspoň polovicu odpadkov. Kusy nahromadené v bariérach by raz za čas vyzdvihli podporné lode a odniesli na pevninu na recykláciu. Už prvé mesiace ukazujú, že to také jednoduché nebude. Bariéra množstvo plastového odpadu zachytí, no ten z nej potom znova unikne.

Projektový tím vedený 24-ročným vynálezcom Boyanom Slatom hovorí, že problémy sa dali očakávať. Ide o prvý pokus o takéto masívne vyčistenie morí, na zariadení treba „vychytať muchy“, ktoré sa objavia len pri reálnej prevádzke. Technické nedokonalosti však nie sú hlavným limitom projektu. Čistenie Tichého oceána je potrebné. Plastový odpad neohrozuje len ekosystém oceánu, ale je aj globálnou hrozbou. Plast v mračne sa pomaly rozpadá, uvoľňuje nebezpečné mikročastice, ktoré ďalej cirkulujú v prírode.

Upratovanie rieši iba následok problému. Okrem toho, zozbieraný plastový odpad bude potrebné recyklovať, a to takým spôsobom, aby nepredstavoval ďalšie environmentálne hrozby. Štatistiky však ukazujú, že sa recykluje len menšia časť plastov – v Európe je to asi 30 percent (na Slovensku podstatne menej), v Číne 25, v USA 9. Percento recyklácie môžu zvýšiť prísnejšie politiky a investície do recyklačných technológií – no zároveň s tým rastú náklady.

Súčasne sa výrazne zvyšuje produkcia plastov. V roku 1950 sa ich vyrobilo asi 2,3 milióna ton. Na začiatku tohto storočia to bolo 250 miliónov, v roku 2015 už 448 miliónov. Veľká časť z nich – asi 161 miliónov ton (40 percent) – sa spotrebovala na obaly. Ďalších 110 miliónov na textil a spotrebný tovar.

Exponenciálny nárast využívania plastov tak úzko súvisí so spotrebným životným štýlom a globalizovanou ekonomikou, v ktorej sa na veľké vzdialenosti prepravujú množstvá tovarov. Dôslednejšia recyklácia, odstraňovanie skládok (vrátane tej v Tichom oceáne), či vývoj nových materiálov môžu problém obmedziť. No riešenie sa nezaobíde bez maximálneho obmedzenia ich spotreby.

Spotrebiteľov môžete motivovať informačnými kampaňami či environmentálnymi daňami. Lenže súčasná ekonomika – s globálnym obchodom, masovou výrobou, distribúciou a spotrebou, dopytom vyvolávaným a usmerňovaným marketingom – je od využívania plastov omnoho závislejšia. Ak nechceme planétu utopiť v plastovom odpade, potrebujeme zásadné upratovanie.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Tichý oceán #plastový odpad #environmentálny projekt #Ocean Cleanup #nebezpečné mikročastice